NAŠA VIERA

Evanjelizácia a moc Turíc

Rozhovor s koordinátorom charizmatickej obnovy

Vatikán, 31. máj 2004 – 15 000 členov talianskej vetvy Katolíckej charizmatickej obnovy sa na vigíliu Turíc zúčastnilo vešpier na Námestí sv. Petra, kde nás Ján Pavol II. vyzval, aby sme znovuobjavili osobu a dary Ducha Svätého.

Aby sme sa o tejto téme mohli dozvedieť viac, urobil Zenit rozhovor so Salvatorom Martinezom, národným koordinátorom vetvy známej ako Obnova v Duchu.

O: Čo znamená Zoslanie Ducha Svätého pre Obnovu v Duchu?

Martinez: Obnova v Duchu chce byť výrečným znamením nevyčerpateľného zázraku Zoslania Ducha Svätého a prebudenia viery v jeho charizmy. Tiež chce istým spôsobom napomínať, aby Cirkev znovuobjavila fyziologickú štruktúru kresťanského života, ktorý je svojou povahou životom v Duchu Svätom.

Zdá sa, že odkedy Obnova v Duchu vznikla, je naplnením odvážnych nádejí Jána XXIII., ktoré vyslovil na otvorení Druhého vatikánskeho koncilu.

Hlavné sú dva kroky: v prvom prípade je to prijatie „prúdu milosti,“ duchovna, ktoré sa posilňuje cez spoločnú skúsenosť s charizmami, obrazu Cirkvi, ktorá sa veľmi rada zdržiava „vo Večeradle“, kde Cirkev Bohu hovorí o svete a mimo večeradla, kde Cirkev svetu hovorí o Bohu. Druhým krokom je naše prijatie myšlienky „cirkevného hnutia“ tým, že sa budeme apoštolsky angažovať, prežívať spoločenstvo s našimi pastiermi, stále sa formovať a tak dávať najavo nový život v Duchu prostredníctvom laických charizmatických služieb, ktoré sa zobudili v Cirkvi a vo svete.

O: Čo pre vás znamená Duch Svätý?

Martinez: Bez Ducha Svätého by bola evanjelizácia ako stojatá rieka, dobročinnosť ako oheň, ktorý nevydáva žiadne teplo, Božie Slovo ako niečo nezrozumiteľné, Eucharistia by bola nepreniknuteľným tajomstvom, ľudí okolo nás by sme nepovažovali za svojich blížnych, svet by bol pre nás peklom, raj len zabudnutou skutočnosťou a Cirkev by bola matkou, ktorá nemiluje.

Počas svojho pôsobenia som videl tisícky hriešnikov, ktorí sa vrátili k Bohu, telesne i duševne chorých, ktorým sa vrátilo zdravie, mužov a ženy, ktorí stratili ľudskú dôstojnosť a nádej a prežívali obrovskú núdzu, no znovu objavili radosť zo života a z toho, že sa môžu volať „Božími synmi a dcérami.“

Duch koná takéto a aj oveľa väčšie veci tým, ktorí sa podvolia jeho sile, ako to prisľúbil Ježiš.

Táto sila sa prejavila počas života apoštolov a prejavuje sa aj v živote každého veriaceho slobodným a nepredvídateľným pôsobením Ducha Svätého. Práve preto hovoríme o „turičnom, charizmatickom vyliatí Ducha Svätého“ a tiež o jeho plánovanom a účinnom vyliatí sa vo sviatostiach.

O: Obnova v Duchu je hnutím s viac ako 80 miliónmi členov po celom svete. Akým spôsobom ste chceli ľuďom interpretovať Božieho Ducha a svedčiť o ňom medzi nimi? Akú víziu života im ponúkate?

Martinez: Vyliatie Ducha predstavuje základnú skúsenosť špecifického charizmatického charakteru Obnovy v Duchu založenej na konkrétnych charizmách. Je to „oslobodená charizma“, zvláštna skúsenosť Obnovy v Duchu.

Ján Pavol II. to opisuje ako „dôvod na ešte hlbšiu skúsenosť Kristovej prítomnosti.“

Vyliatie Ducha sprítomňuje a znovu oživuje náš krst a dáva voľný priestor Duchu Svätému. Volá ku trvalému obráteniu, tak ako v deň zostúpenia Ducha Svätého v Jeruzaleme.

Takto si nanovo uvedomujeme vládu Ježiša nad naším životom, toho Ježiša, ktorý je Pánom a ktorého iba skrze Ducha môžeme milovať, oslavovať, ohlasovať, svedčiť o ňom a odovzdávať ho. 

O prvé, presvedčivé, okamžité a „prorocké“ uznanie úlohy Obnovy v Duchu v Cirkvi a svete sa zaslúžil Pavol VI. V roku 1975 povedal: „Obnova musí omladiť svet, dať mu duchovno, dušu. Bude to príležitosť pre Cirkev, ak vykričíte do sveta slávu Boha v Zoslaní Ducha Svätého.“

Jánovi Pavlovi II. sme zas vďační za to, že podnietil Obnovu v Duchu, aby sa stala „nádejou pre svet“, predvojom svedkov „novej evanjelizácie“ v poslušnosti Duchu, ako nám povedal na prvej audiencii v roku 1980. Dopad pontifikátu Jána Pavla II. a jeho neustály záujem o nás boli najvýraznejšími impulzmi pre cirkevné dozrievanie Obnovy v Duchu.

Od roku 1998 dostávame každoročne list od pápeža pri príležitosti najväčšieho nami organizovaného podujatia v Rimini – ekumenického kongresu, na ktorom sa zúčastňuje v priemere 25 tisíc ľudí. Mnohí z nich sú kardináli a biskupi, prichádza viac ako 600 kňazov a rehoľníkov, 5 tisíc rodín, viac než 600 dobrovoľníkov a animačná služba pozostávajúca z viac ako 120 ľudí, spevákov a hudobníkov.

Je to jasná ukážka chápania pojmu „Boží ľud“, ktorý bol Druhému vatikánskemu koncilu taký drahý. V Rimini vidíme jedinečné svedectvo vzájomného pôsobenia inštitúcií a chariziem s neobyčajnými duchovnými výsledkami.

O: Stačí sa len dať pod ochranu Pána, aby sme žili viac ako ľudia?

Martinez: Tisíce pokrstených nikdy nezažijú prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého.

Ježiš nám dal Ducha ako Príhovorcu (Zástancu), čo znamená „ten, ktorý je pozvaný, aby bol pri nás.“ No veľa kresťanov nevyužíva jeho príjemnú spoločnosť a dokonca ho ani nevzýva, nehľadá ho a nevkladá smerovanie svojho života do jeho rúk.

A preto si môžeme veľmi ľahko všimnúť znaky neprítomnosti Ducha Svätého – rozpadávajúce sa rodiny, čoraz menej duchovných povolaní, ľahostajnosť k núdznym dnešnej doby, zoslabenie svedectva o kresťanstve – čo pramení v slabom a neplodnom živote v Duchu.

Avšak tí, čo sa Duchu otvoria a prostredníctvom modlitby znovuobjavia prvenstvo vnútorného života a krásy Božej blízkosti zažijú to, ako sa ich prirodzené snaženia zmenia na nádej. Ľudské a racionálne výklady reality sú oživené vo viere. Ľudská láska sa znovu rodí v dobročinnosti. Ľudské hľadanie spravodlivosti sa vznešene premieňa v záväzok budovať Božie kráľovstvo na zemi.

O: Akú úlohu zohráva vo vašej duchovnej vízii modlitba?

Martinez: Skúsenosť modlitby chvál a príhovoru „v Duchu“ je ústredným rozmerom Turíc, ako to už v roku 1964 potvrdil Pavol VI..

Modlitba je naša duša pred Bohom. Čím viac je obklopená, „zovretá Duchom“, tým väčšmi zažíva „chvályhodné bláznovstvo“ Dávida pred Archou zmluvy alebo horlivé odovzdanie sa až do takej miery, že sa srdce skutočne „zamiluje“, ako nám to pripomenul Ján Pavol II. v 33. bode apoštolského listu Novo Millennio Ineunte.

Pri príležitosti mimoriadnej audiencie kvôli nášmu 30-temu výročiu v roku 2002 sme dostali od pápeža špeciálne povzbudenie: aby sme sa osobitným spôsobom stali „školou modlitby“ v Cirkvi a aby si cez nás ľudia zamilovali modlitbu chvál, ten druh modlitby, ktorý chváli Boha skôr za to, aký je než za to, čo robí.

 

ZE04053120

Preklad Mária Fileková / Úprava P. Rastislav D.

Warning: file_get_contents(http://reklama.rybka.sk/work.php?n=48&size=1&j=1&c=&code=1566162927): failed to open stream: HTTP request failed! HTTP/1.1 500 Internal Server Error in /storage/c000009/h000015/calvary.sk/web/www/layout/layout_part2.php on line 6
©2013. ALL RIGHTS RESERVED.