Celú svoju nádej
vkladám do tvojho veľkého milosrdenstva
Z Vyznaní svätého biskupa Augustína
(Lib. 10, 26, 37 –
29, 40: CCL 27, 174-176)
Kde som ťa
našiel, že som ťa poznal? Nebol si v mojej pamäti predtým, ako som ťa
poznal. Kde som ťa teda našiel, že som ťa poznal, ak nie v tebe nad sebou?
Na nijakom mieste. Vzďaľujeme sa a približujeme sa, ale na nijakom
mieste. Ty, Pravda, vedieš všade všetkých, čo sa s tebou radia, a naraz
odpovedáš všetkým, čo sa radia o rozličných veciach.
Ty odpovedáš
jasne, ale nie všetci ťa jasne počujú. Všetci sa radia, o čom chcú, ale
nie vždy počujú, čo chcú. Tvojím najlepším služobníkom je ten, kto netúži tak
veľmi počuť od teba, čo sám chce, ale skôr chce to, čo počul od teba.
Neskoro som ťa
začal milovať, Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať!
Ty si bol vnútri a ja vonku a tam som ťa hľadal. Ošklivo som sa
vrhal na krásne veci, ktoré si stvoril. Bol si so mnou, a ja som
nebol s tebou. Držalo ma ďaleko od teba to, čoho by nebolo, keby to
nebolo v tebe. Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu.
Žiaril si, skvel si sa a zahnal si moju slepotu. Šíril si vôňu, ja som si
jej vdýchol a dychtím po tebe. Okúsil som a teraz som lačný a smädný.
Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.
Keď sa
primknem k tebe celou svojou bytosťou, nikdy nepocítim bolesť ani námahu;
môj život sa prebudí celý naplnený tebou. Veď koho ty napĺňaš, toho aj dvíhaš.
Keďže ešte nie som naplnený tebou, som si na ťarchu. Moje radosti hodny oplakávania zápasia s mojím radostným smútkom. A neviem,
ktorá strana víťazí.
Beda mi! Pane,
zmiluj sa nado mnou. Moje zlé smútky zápasia s dobrými radosťami a neviem,
ktorá strana víťazí. Beda mi! Pane, zmiluj sa nado mnou. Beda mi! Pozri,
neskrývam svoje rany. Ty si lekár, ja som chorý. Ty si milosrdný, ja biedny.
Či nie „je
skúškou život človeka na zemi“?! Kto by chcel nepríjemnosti a ťažkosti?
Prikazuješ ich znášať, nie milovať. Nik nemá rád, čo znáša, aj keď rád znáša.
Hoci sa raduje, že znáša, bol by radšej, keby nebolo toho, čo znáša. Túžim po šťastí
v nešťastí a bojím sa nešťastia v šťastí. Kde je tá prostredná
cesta, na ktorej život človeka nie je skúškou? Beda šťastiu tohto sveta;
beda a ešte raz beda pre strach z nešťastia a pre pominuteľnosť
radosti! Beda nešťastiu tohto sveta; beda, prebeda a ešte raz beda, pre túžbu
po šťastí a preto, že samo nešťastie je tvrdé a trpezlivosť
troskotá. Či nie „je“ bez prestania „skúškou život človeka na zemi“?
A celá moja nádej je iba v tvojom veľkom milosrdenstve.
