DESIATA ETAPA
NEDOKONALÉ
Spoločenstvo
Ak chceme priviesť naše spoločenstvo k vrcholu
jeho rozvoja a pracujeme na realizácii tohto zámeru, treba si
uvedomiť, že mimo Božieho spoločenstva niet dokonalého spoločenstva. Ako samotná
Cirkev, tak aj každé spoločenstvo je organizmom prechodným, zhromaždením ľudí
žijúcich v napätí medzi tým, čo sa už uskutočnilo skrze vieru, a tým,
čo ešte neexistuje a je predmetom kresťanskej nádeje. Každé spoločenstvo
sa skladá z určitého počtu ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú, aby
zdokonalili svoju osobnosť – rozvinuli svoju slobodu milovať, a to
každodenne vzájomným stretávaním sa. Dobre vieme, že všetci musíme nasledovať
radu svätého Pavla, ktorú dal spoločenstvu v Ríme: „Nech sa každý z nás
páči blížnemu na jeho dobro a budovanie“ (Rim 15,2), ale často sa nám
to nedarí pre nedostatok viery a úsilia. Je utešujúce, že dokonca
prvé kresťanské spoločenstvá mali ďaleko od ideálu.
Prizrime sa teraz niektorým ich nedostatkom – ich hriechom, aby sme
spoznali svoje vlastné omyly, čo sa týka spoločenstva, a nakoľko je to
možné, napravili ich. Podobne ako my aj prví kresťania hrešili myšlienkami, slovami a skutkami.
Modlime sa, aby sme, tak ako oni, mali odvahu počúvať a jasne rozpoznať
svoje hriechy proti spoločenstvu.
Hriechy zmýšľania
Medzi hriechy zmýšľania, ktoré spomína svätý
Pavol v liste spoločenstvu vo Filipách, je
uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami iných: „Nerobte nič z nevraživosti
ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho.
Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.
Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš“ (Flp 2,3-5). Zo slov, ktoré Pavol používa, vyplýva,
ako veľmi odsudzuje „zlé upodozrievania“ (1Tim 6,4).
Spája ich so závisťou, zvadami a neustálymi spormi. Každý z nás
dobre vie, že tieto chyby sa vyskytujú tam, kde chýba dôvera. Spája sa s tým
aj tendencia posudzovať iných, čo svätý Pavol odsudzuje ako deštruktívny prvok
vplývajúci na spoločenstvo: „Prečo teda súdiš svojho brata? A ty
prečo svojím bratom pohŕdaš? Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte,
aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie“ (Rim 14,10.13).
Svätý Jakub pripomína, že dve chyby vedú k disharmónii a rozporom
v spoločenstve: „Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé
možné zlo“ (Jak 3,16). Pod takouto
ambíciou svätý Jakub rozumie možno aj to, čo svätý Pavol odsudzuje v Liste Filipanom: „Nerobte nič z nevraživosti
ani pre márnu slávu“ (Flp 2,3) a na inom mieste spája žiarlivosť so „svármi“
(1Kor 3,3). Aj oživovanie
krivdy, ktorú sme zo srdca neodpustili, je hriechom proti spoločenstvu:
„Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná
zloba nech sú ďaleko od vás. Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní,
navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!“ (Ef 4,31-32).
Hriechy slovami
Všetky hriechy jazyka pochádzajú zo srdca.
Veľmi ostro proti nim vystupuje svätý Pavol: „Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete,
dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili“ (Gal 5,15). Uznáva síce, že môžu existovať určité rozdiely v názoroch,
ale zásadné rozdiely sa musia
odstrániť ich prerokovaním v spoločenstve. „Prosím vás, bratia, pre meno
nášho Pána Ježiša Krista, ... aby neboli medzi vami roztržky... Lebo z domu
Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú
medzi vami sváry“ (1Kor 1,10-11).
Mnohí z nás sa niekedy sťažujú
a niektorí dokonca prinášajú na podoprenie svojich sťažností veľa
argumentov. No Apoštol nás vyzýva: „Všetko robte bez šomrania a pochybovania“
(Flp 2,14).
Iné praktické upozornenia, vyplývajúce z láskavej, otcovskej
starostlivosti svätého Pavla, obsahuje list spoločenstvu v Efeze: „Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie
aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás“ (Ef 4,31). Vystríha nás pred vzájomným klamaním sa a dáva nám praktickú radu proti hnevu, keď sa vyskytne: „Preto odložte
lož a hovorte pravdu každý so svojim
blížnym, veď sme si navzájom údmi. Hnevajte
sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4,25-26).
Hriechy skutkami
Napokon nás svätý Pavol upozorňuje, že niektoré
činnosti, hoci samy o sebe sú odôvodnené, sú hriechom proti spoločenstvu:
„Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým...
Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie,
hrešíte proti Kristovi“ (1Kor 8,9.12).
Namiesto pomsty voči členovi spoločenstva svätý Peter a Pavol
navrhujú dve iné možnosti konania: „Neodplácajte sa zlým za zlé alebo
zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste
dostali dedičstvo požehnania“ (1Pt 3,9).
„Už vôbec to je u vás chyba, že sa súdite medzi sebou. Prečo radšej
nestrpíte krivdu? Prečo radšej neznesiete škodu?“ (1Kor 6,7).
Stretnutia spoločenstva
Čo sa týka stretnutí spoločenstva, svätý Pavol nás
prosí, aby sme sa vyhýbali straníckosti: „Keď vás už napomínam, nechválim vás,
že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. Predovšetkým počúvam, že
sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi“ (1Kor 11,17-18).
Autor Listu
Hebrejom vyzýva, aby sme sa nestránili stretnutí, ale navzájom sa
povzbudzovali k účasti na nich: „Všímajme si jeden druhého, a tak
sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. Neopúšťajme naše
zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to
tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň“ (Hebr 10,24-25).
Mnohých z týchto hriechov sa z času na čas
dopúšťame aj my sami. Počas každodenného úkonu kajúcnosti na začiatku
svätej omše alebo na stretnutiach spoločenstva máme uskutočňovať Božie
slovo, ktoré napísal svätý Jakub jednému z prvých kresťanských
spoločenstiev: „Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého“
(Jak 5,16). Takýto akt pokory
môže veľmi prispieť k upevneniu viery a vzájomnej dôvery. Bude
zároveň znamením, že túžime po Božom odpustení v nedokonalom
spoločenstve a rozvinie sa v nás láska, o ktorej svätý Peter
hovorí, že „zakrýva množstvo hriechov“ (1Pt 4,8).
Keď vidíme pády iných alebo keď počúvame vyznanie ich vín, pripomeňme
si Božie slovo: „Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku,
vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti“ (Gal 6,1).
Stretnutie spoločenstva/rodiny
Bude dobre po tomto a pred nasledujúcim
stretnutím spoločenstva vyhradiť si čas na individuálne stretnutia. Možno
si už cítil potrebu takéhoto stretnutia, pretože si chcel na hlbšej úrovni
zopakovať to, čo si počul a čím si sa delil. Najlepšie sa to uskutoční tak,
že každý člen spoločenstva sa na nejaký čas individuálne stretne s iným
členom spoločenstva.
Pre teba ako člena spoločenstva to znamená, že
pozveš každého člena spoločenstva, aby s tebou strávil pol hodiny. Počas
tohto stretnutia mu (jej) venuješ pätnásť minút, počas ktorých budeš pozorne
počúvať všetko, o čo by sa chcel (chcela) s tebou podeliť, a o to
isté poprosíš pre seba. Dôležité je, aby si počas tých pätnástich minút
nehovoril ani vtedy, ak nastane ticho, a aby sa on (ona) zachoval rovnako,
keď budeš hovoriť ty. Najvhodnejšia téma je: „Ako vidím seba a teba v tomto
spoločenstve a čo si myslím o našom vzájomnom chápaní sa?“ Pred aj po stretnutí
sa spoločne pomodlite.
Takéto jednoduché cvičenie je veľmi vhodné zvlášť vtedy, keď dvaja
členovia spoločenstva cítia, že sa od seba vzďaľujú. Nezabudni na pätnásť
minút úplného mlčania a pozorného počúvania, keď hovorí ten druhý. Je to
veľmi dôležité.
Stretnutie môže prebiehať podľa pokynov PRIEBEH STRETNUTIA, ktoré sú v úvodnej
časti. Možno bude dobré pripomenúť si pokyny, ako rozprávať, a ako
počúvať.
OTÁZKY NA OSOBNÉ UVAŽOVANIE,
PRE ROZHOVOR
V SKUPINE (RODINE):
1. Ktorým úryvkom zo Svätého
písma z tejto etapy Boh k tebe najviac prehovoril? Čo ti povedal
osobne cez tento text?
2. Vyčíta ti
svedomie nejaké hriechy jazyka proti niektorému z členov spoločenstva,
ktorého by si teraz chcel poprosiť o odpustenie?
3. Vyčíta ti
svedomie nejaké hriechy proti spoločenstvu, ktoré by si chcel vyznať a poprosiť
o odpustenie?
4. Chcel by si
vyznať nejaké hriechy zmýšľania proti spoločenstvu?
5. Na aké
miesto by si na stupnici od 1 do 10 (10 je najdokonalejší
stupeň) umiestnil seba samého, čo sa týka „pomoci iným, aby sa stali lepšími
kresťanmi“ podľa Božieho slova?
6. Myslíš si, že si
dokážeš odpustiť, ako ti odpúšťa Boh, keď padneš? Možno by bolo dobré opýtať sa
iných, čo si myslia o tvojom postoji k sebe samému vo všeobecnosti.
7. Popros každého
člena spoločenstva, aby ti povedal, ako by si mohol lepšie slúžiť spoločenstvu.
8. Myslíš si, že sa
v spoločenstve vyskytujú „činnosti“ alebo vážne rozpory, ktoré by sa
protivili Božiemu slovu? Dá s tým niečo urobiť kresťanských spôsobom? Si
ochotný pri tom pomôcť?
9. Ktoré texty
Svätého písma sa podľa tvojho názoru najväčšmi vzťahujú na toto
spoločenstvo? Pomaly ich prečítaj spoločenstvu a krátko sa pomodli.
