Modlitba

Ani jeden okamih sa nevracia spať


Ani jeden okamih sa nevracia späť

Pane, môj, hodinky ma prestrašili,
nie preto, že stoja alebo meškajú,
naopak, pretože idú neustále,
bez prestávky, neúprosne a bezchybne.

Môj pohľad padá na sekundovú ručičku,
ktorá sa posúva s ciferníkom dopredu,
stále dopredu.

Tichým tikaním odpočítava sekundy môjho života.
Uplývajú ako nekonečný prúd.
A každá z nich nesie so sebou do večnosti
čiastku môjho života:
dobro alebo zlo.

Pane, bojím sa nespočetných okamihov
môjho života, ktoré som premárnil a zničil,
ktoré vchádzajú do večnosti
poškvrnené špinou.

Lebo ani jeden z nich sa nevracia
späť, aby som ich mohol znovu prežiť
a lepšie prežiť.

Lebo svoju ľútosť môžem za nimi poslať,
len na Teba sa môžem obrátiť,
aby si ich ponoril do mora svojej lásky.

Tik – tak v sklenenej schránke
odbíja čas.
Tak ma napomínaš, Pane,
aby som nepremárnil svoju večnosť,
aby som si nenechal ujsť
okamihy môjho života.

Pane, ručičky hodiniek sa pomaly
posúvajú dookola,
ukazujú hodiny a minúty,
a rozdeľujúc deň na rovnaké čiastky.

A predsa, ako rozlične som ich mal
prežiť a naplniť:
hodiny, minúty a sekundy.
Nielen deň má rôzne časy:
čas odpočinku, čas práce, čas zábavy.
Ale i život má čas mlčania, čas hovoru,
čas utrpenia, čas boja, čas dávania,
čas žiadania.

Pane, nauč ma
kedy je čas byť trpezlivým
a kedy je čas bojovať.
Nauč ma mlčať v pravý čas,
v pravý čas hovoriť.

Nauč ma, kedy mám byť zdielny
a kedy do seba uzavretý,
kedy mám dávať a kedy žiadať.

Lebo každá hodina,
každá minúta a každá sekunda
má svoje miesto v Tvojom pláne.
Každý i najmenší okamih tiahne
budúcnosť za sebou ako vlečku.

Nemoc nadobudnutá v niekoľkých sekundách,
vyžiada si často dlhé roky liečenia.
A šťastie niekoľkých okamihov
môže prežiariť celý ľudský život.
Slovo v pravý čas, mlčanlivé počúvanie,
stisk ruky,
dar,
modlitba,
môžu zmeniť celý život,
keď z nich prehovorí láska
a nie vypočítavosť.

Pane, daj, aby som poznal
čo je správne v danom okamihu
a aby som to s láskou vykonal.
O to Ťa prosím.