Bojuj dobrý boj viery
Ak ma poprosíte o zoznam hrdinov, ktorých obdivujem, svätý Pavol bude pravdepodobne medzi prvými piatimi. Kedykoľvek čítam jeho listy, napĺňa ma bázeň pred jeho vierou, múdrosťou a pred jeho odhodlaním. Nebol len veľký teológ, ale celý svoj život zasvätil uskutočňovaniu toho, čo učil. Vo svojich listoch najprv teoreticky vysvetľoval, kto je Boh a čo vykonal pre nás. A potom vysvetľoval, ako máme slová uskutočňovať v praktickom živote. Napríklad Pavol nás učil o Duchu Svätom, potom nám ukázal ako prijať Ducha a žiť náš život v tomto Duchu (Rim 8,1-17).
Teológia rozumu.
Taktiež i spôsob, akým Pavol porozumel pochodom ľudskej mysle, ma napĺňa obdivom. Vedel, že náš rozum je jeden z najväčších darov, ktoré nám Boh dal. Rozum pokladal za centrum našej slobody a našej osobnosti. Vedel však tiež ako myseľ, uväznená v hriechu a sebeckosti, nemôže zakúsiť Božiu slobodu.
Pavol postupne rozvíjal svoju teológiu a vnímal, ako prvotná Cirkev praktizuje svoju vieru. Pritom sám spoznával, ako satan plánuje a vedie útok proti Božiemu ľudu, ako zvádza k činom, ktoré ľudí stavajú do opozície k Bohu. Pavol spoznal diablovu stratégiu, ktorej cieľom bolo sformovať pevnosť zlého v kresťanoch, a tak ich nechať zmätených, zranených a vydaných na milosť a nemilosť ich hriešnym chúťkam.
Pavol nás vyzýva, aby sme sa nenechali uväzniť v týchto satanových putách. Hovorí, že každý z nás má Božiu moc zboriť výmysly a pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha (2Kor 10,5).
Čaká nás boj.
Pavol chápal, že aj keď evanjelium prisľubuje slobodu, satan sa vždy snaží spútať nás. Porozumel, že ak chceme byť slobodní a milovať Boha i seba navzájom, budeme musieť bojovať. A tento boj sa bude viesť v našej mysli.
Som si istý, že vieš, o čom Pavol hovorí. Som si istý, že si spomenieš na tie okamihy, kedy si bol satanom zvádzaný – priamo, či skryte – neposlúchať Boha alebo uškodiť priateľovi. Som si istý, že si spomenieš, kedy si podľahol pokušeniu a kedy si ho premohol. Som si istý, že vieš, že tvoj rozum je terčom duchovného boja.
Na jednej samolepke som raz čítal: „Tvoj život je Boží dar pre teba. To, čo s ním urobíš, je tvoj dar Bohu.“ Kvôli tomuto vzácnemu Božiemu daru môžeme vyhrať svoj boj. Môžeme otvoriť svoju myseľ a sýtiť sa bohatstvami Božej múdrosti (1Kor 2,7). Môžeme chrániť svoj rozum, ak sa oblečieme do Božej výzbroje (Ef 6,10). Môžeme Bohu darovať veľmi vzácny dar.
Tak ako v tomto boji všetci zápasíme, tak všetci prijmime do svojich sŕdc Pavlovu radu: „Bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné!“ (Flp 4,8).
duchovný
zápas
Či si to uvedomujeme alebo nie, sme
uprostred duchovného zápasu
Písmo a svätci sústavne opisujú kresťanský život ako duchovný boj a duchovný zápas. Vysvetľujú, ako sa dobro stavia proti zlu, pravda proti lži, Boh proti satanovi a nebo proti peklu. Tento obraz duchovného boja nám môže pomôcť, aby sme spoznali, ako sa satan snaží ovplyvniť a odviesť nás od toho, čo je dobré a čo pochádza od Boha. Poďme sa pozrieť bližšie na duchovný zápas a pohovorme si o tom, ako môžeme viesť tento boj a zvíťaziť v ňom.
Boj zúri
Náš rozum je ten najvzácnejší dar, aký nám Boh daroval. Vďaka nemu môžeme uvažovať, predstavovať si, prejavovať a prijímať lásku, rozhodovať sa a uchovávať všetko v pamäti. Naša myseľ je tiež sídlom svedomia – tej jedinečnej ľudskej schopnosti voliť si dobro, a nie zlo. Boh chce, aby sme svoj rozum využívali pre lásku k nemu a k svojim blížnym. Chce, aby sme používali svoju vôľu, rozum a predstavivosť na šírenie evanjelia, na sýtenie hladných a na uskutočňovanie spravodlivosti vo svete.
Boh nás však nenecháva samých, aby sme to všetko robili vlastnými silami. Boh chce pri využívaní nášho rozumu prevziať hlavnú rolu. Chce ho pretvoriť mocou svojej milosti. Chce nám zjaviť svoje srdce a dať nám svoju múdrosť. Svätý Pavol šiel dokonca tak ďaleko, že o tých, ktorí prijímajú Božieho Ducha, povedal, že môžu pochopiť Božiu múdrosť, pretože „majú Kristovo zmýšľanie“ (1Kor 2,1-16).
To všetko znie tak nádejne. Vieme však, že satan má
s nami iné zámery. Chce nás odlúčiť od Boha a od našich
blížnych. Satan používa lži, obvinenia, závisť, chamtivosť, žiadostivosť
a mnoho iných taktík, aby nás pokúšal a priviedol k hriechu.
Chce dosiahnuť, aby nás hriech odlúčil od Boha. Chce zahmliť naše svedomie,
aby sme začali hrešiť stále ľahšie a častejšie. A keď sa naše
svedomie – z takého či onakého dôvodu – prebudí, potom nám našepkáva slová
obvinenia, aby nás presvedčil, že už niet nijakej nádeje a že Boh nám už
nikdy neodpustí. A v dôsledku všetkej tejto viny a hanby sa
cítime ako v okovách, pod ťažkým bremenom a zúfalo vzdialení
od Božieho odpustenia a lásky.
Riziká mysle
plnej lži
Ak sa už raz začneme pohrávať so satanovou lžou a dovolíme jej, aby ovplyvnila naše skutky, potom sa v nás začína objavovať stále viac lží. Tie len prehlbujú prvotnú lož a na nej budujú ďalšie. Po čase je náš úsudok celkom zmätený a nespoľahlivý. Stále ťažšie rozlišujeme správne od mylného a Božie cesty od satanových. Omylom považujeme hriešne správanie za správne – a to dokonca aj vtedy, ak ide o správanie, ktoré sa jasne protiví Božím príkazom.
Kráľ Dávid je jedným z príkladov, ako taký kruh lží vedie k stále väčšiemu hriechu. Dávid pocítil príťažlivosť k žene menom Betsabe (2Sam 11,2-4). Tá však nebola jeho manželkou. Napriek tomu s ňou strávil noc. Nevieme, či aj Betsabe vyvinula aktivitu, a zviedla Dávida, i keď je to veľmi pravdepodobné. V každom prípade sa nezdá, že by sa Betsabe kráľovej pozornosti bránila. Týmto skutkom cudzoložstva zhrešili obaja – Dávid aj Betsabe.
Takto vyzerá tento príbeh z ľudského hľadiska. Avšak my vieme, že aj satan mal plné ruky práce v úzadí. Svojím pokúšajúcim zvádzaním napomáhal celému hriešnemu stretnutiu. A po ňom sa satanove lži len rozmnožili. Istým spôsobom presvedčil Dávida, aby dal zabiť Uriáša, manžela Betsabe, aby si ju mohol vziať za ženu. Dôsledkom toho bol výstup medzi Dávidom a prorokom Nátanom, ktorý mu otvorene do očí povedal, čo zlé vykonal. Napokon Dávida premohla ľútosť a konal pokánie, čím dokázal obnoviť vzťah s Bohom.
Príbeh Dávida a Betsabe nám ukazuje, ako ľahko sa môžeme dať oklamať satanom. Dokazuje nám, že satanovo vábenie, nás môže priviesť k rozhodnutiam, o ktorých vieme, že odporujú Božím príkazom. Je príkladom, ako môžeme umlčať svoje svedomie a istým spôsobom uveriť, že skutky, ktoré zjavne protirečia Božím prikázaniam, sú ešte vcelku celkom prijateľné. Je to svedectvo o tom, ako sa satan snaží pokúšať nás v našich slabých miestach. Ak by bol Dávid bdelý, veľmi pravdepodobne by spoznal dané pokušenie a rozhodol by sa odporovať mu. Radšej by odišiel preč, ako išiel za Betsabe. A napokon nám tento príbeh svedčí o tom, ako veľmi nám Boh chce odpúšťať. Niet takého hriechu, aj keby šlo o cudzoložstvo alebo vraždu, ktorý by nám ochotne neodpustil.
Zvíťaziť
v boji o svoju myseľ
Satan použije akýkoľvek prostriedok, aby nás porazil. Môže nám našepkávať reči, ktoré oslabujú naše sebavedomie alebo naopak nadúvajú našu pýchu. Pokúsi sa zaťažiť nás vinou alebo celkom zatemniť naše svedomie. Bude sa nás usilovať rozhnevať alebo rozzúriť, alebo naopak, bude nás presviedčať, aby sme svoje pocity dusili hlboko v sebe. Samozrejme nie je to úplný zoznam, iba náčrt diablovej stratégie, ako nám chce zabrániť používať náš rozum na Božiu slávu a priviesť nás k sebeckým rozhodnutiam protirečiacim Božiemu plánu. Keď dovolíme satanovým lžiam, aby ovládali našu myseľ a viedli nás v našich rozhodnutiach, ako sa to stalo kráľovi Dávidovi, čoskoro sa staneme svedkami toho, ako sa vzájomne zraňujeme a vzďaľujeme od Boha.
Čo teda môžeme robiť, aby sme zvíťazili v boji o svoju myseľ? Uvádzame tu niekoľko možných stratégií.
Hľadaj oporu v Bohu
Možno by sme sa všetci mohli modliť, aby sme vždy stretli nejakého proroka, akým bol Nátan, ktorý nás poučí, ako premôcť satanove nástrahy. Možno takú osobu nájdete vo svojej farnosti či rodine. Ale možno nás sám Boh chce učiť, ako odolávať satanovým pokušeniam. V každom prípade len vtedy budeme schopní rozhodnúť sa pre Boha a odmietnuť satana, ak budeme vedieť, kto je Boh – ak budeme poznať jeho lásku, jeho mnohé vlastnosti a jeho slávny plán pre celé ľudstvo. Nátanove slová otvorili Dávidovi oči, prebudili ho tým, že mu pripomenuli Božie pravdy. Nižšie uvádzame zoznam niektorých z týchto prebúdzajúcich Božích právd.
Som Božie dieťa
Rovnako dôležité, ako hľadať oporu v Bohu, je aj vedomie, že sme Božie deti. Satan nás klame. Nahovára nám, že nemáme milujúceho Otca na nebesiach. Snaží sa ukryť pred nami naše večné dedičstvo. Zatieňuje význam toho, čo Ježiš pre nás vykonal na kríži. Presviedča nás, že sme rovní s Bohom a že Boha nepotrebujeme. Nebuďme ako syn, ktorý prežije celý svoj život bez toho, aby sa vôbec dozvedel, že mu otec zanechal miliónové dedičstvo. Naopak, ohlasujme každú pravdu obsiahnutú v nebeskom dedičstve, ktoré nám Ježiš zanechal na kríži.
Ovládajme svoje myšlienky
V praktickom živote nám svätý Pavol radí, že máme „pútať každú myseľ“ (2Kor 10,15). Keď je naša myseľ zakorenená v pravde – v tej pravde, kto je Boh a kto sme my, jeho deti – potom budeme oveľa schopnejší odolávať satanovým lžiam. S týmto základom pravdy budeme lepšie vyzbrojení na ovládanie svojich myšlienok a rozlišovanie, či sú v súlade s Božou vôľou.
Keď v nás pôsobí láska k Božej pravde, potom sa môžeme učiť konať podľa Božej vôle pri stretnutí s rôznymi filozofiami v takých veciach, ako je otázka peňazí či komunikácia s druhými. Môžeme sa učiť, ako ovládať svoje myšlienky vtedy, keď majú sklon k závisti, žiadostivosti, sebectvu a iným „skutkom tela“ (Gal 5,19). Ak tak budeme konať, Boh nám svojou mocou pomôže rozlišovať, či sú naše myšlienky v súlade s našou túžbou nasledovať Krista. Svätý Pavol nám naznačil cestu, keď napísal: „Myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné!“ (Flp 4,8).
Boh je s nami
Bratia a sestry, Boh nám chce pomôcť zvíťaziť v tomto boji. S touto pravdou pevne zakorenenou v našich mysliach sa nemusíme ničoho báť. Naopak, v každej situácii môžeme „modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášať Bohu všetky svoje žiadosti“. A potom „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni naše srdcia a mysle v Kristovi Ježišovi“ (Flp 4,6-7).
Boh nám dal Ducha Svätého. Dal nám telo a krv svojho jediného Syna v Eucharistii. To všetko sú úžasné prostriedky, ktoré nám pomôžu prekonávať diablove lži. Zvíťaziť v boji o svoju myseľ nie je ľahká úloha. Avšak nič nepoteší Boha viac, než naše víťazstvo nad satanom. Veď Boh nás stvoril, aby sme boli slobodní! (Gal 5,1).
„Tým som si istý...“
Budovanie
súboru Božích právd
Jednou z najefektívnejších zbraní v duchovnom
boji je to, čo nazýva svätý Pavol „opasok pravdy“ (Ef 6,14). Pokiaľ budeme
zakorenení v pravde, ktorou je Boh a v tom, čo pre nás
vykonal, ľahšie budeme nachádzať obranu proti klamstvám a pokúšaniam
satana. Uvádzame tu niekoľko úžasných právd, ktoré si môžete každý deň
pripomínať a premýšľať o nich. Nech tieto verše zo Svätého písma
znamenajú pre vás akýsi nový začiatok. Nech vám poslúžia ako odrazový
mostík na budovanie vášho osobného zoznamu Božích právd, s ktorými sa
denne stretávate.
Boh ma miluje
A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani
kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka,
ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je
v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Rim 8,38-39)
Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on
miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. (1Jn 4,10)
Boh má pre mňa nádherný plán
Veď ja poznám zámer, aký mám s vami – hovorí Pán. Sú
to myšlienky pokoja a nie súženia, dám vám budúcnosť a nádej.
(Jer 29,11)
Či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. Tvoje oči ma
videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané
všetky moje dni, len pomyslené, lebo som ešte ani jeden neprežil. (Ž 139,3.16)
Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi
pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali. (Ef 2,10)
Ježiš nám odpustil všetky hriechy
Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale
aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých. (Mk 10,45)
Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby
niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je
zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj
za hriechy celého sveta. (1Jn 2,1-2)
V Kristovi som nové stvorenie
Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby
sem tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili
novým životom. (Rim 6,4)
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa
pominulo a nastalo nové. (2Kor 5,17).
Ježiš premohol diabla
On nás vytrhol z moci tmy a preniesol
do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie,
odpustenie hriechov. (Kol 1,13-14)
A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj
on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol
smrťou, čiže diabla. (Hebr 2,14)
Som chrámom Ducha Svätého
Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim
deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia! (Lk 11,13)
Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa
báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme „Abba
Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. (Rim 8,15-16)
S Pánom môžeme premôcť zlo.
Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá
ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale
na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše
svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho
Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 5,14-16)
Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi.
Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti
a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť
na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte. (Ef 5,8-11)
Buď silný
v Pánovi
Duchovná rovnováha je kľúčom
k víťazstvu v boji, ktorý bojujeme
Upevňujte sa v Pánovi
a v sile jeho moci. Oblečte si celú Božiu výzbroj, aby ste mohli
čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale
s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so
zloduchmi v nebeských sférach. (Ef 6,10-12).
Pri uvažovaní nad týmito veršami z listu svätého Pavla si položme niekoľko otázok o smere nášho života. „Je centrom mojej viery Nicejské vyznanie viery a účasť na nedeľnom slávení Eucharistie? Je mojím cieľom konať dobré skutky, slúžiť a pomáhať? Venujem sa s plným nasadením svojej práci, svojej službe alebo svojej rodine?“
Vyznanie viery, služba blížnym, statočná práca, láska k rodine a úsilie o čistotu úmyslov sú zaiste dôležitými rozmermi nášho života. Avšak tieto čnosti nie sú tými prvoradými nástrojmi, ktoré svätý Pavol nazýva „Božia výzbroj“, do ktorej nás vyzýva zaodiať sa. Hoci sú to všetko dobré a nevyhnutné veci, zamerať sa len na ne by znamenalo upadnúť do duchovnej nerovnováhy. Podľa svätého Pavla nám tieto skutočnosti ešte samy o sebe neposkytnú ani múdrosť, ani moc, ktorú potrebujeme, aby sme „odolali úkladom diabla“.
Analógia zo
starého Ríma
Pavlova krátka výstižná veta o „celej Božej výzbroji“ vychádza z jeho osobnej skúsenosti. Pavol ako rímsky občan a neskôr ako väzeň dôverne poznal rímskych vojakov. Pravidelne ich vídal vo vojenskom výstroji, ktorý tvorili prilba, pancier na hrudi, opasok, chrániče nôh – topánky a štít. To všetko ich chránilo pred útokom nepriateľa. Pavol vedel, že relatívne krátky a ľahký meč, ktorý Rimania používali, ich zvýhodňoval v boji s inými vojakmi, ktorí mali meče dlhšie a ťažšie. Dobre poznal malé rímske vojenské jednotky, schopné rýchlo sa premiestňovať a pohotovo reagovať na rozmanité vojnové situácie. Vedel, že Rím dobyl väčšinu vtedajšieho sveta aj vďaka svojej vycvičenej armáde, ktorá sa rozvinula na jednu z najväčších armád staroveku.
Pavol použil prirovnanie z vojenskej oblasti – ktorú väčšina jeho súčasníkov dobre poznala – a aplikoval ho na kresťanský život ako príklad boja proti satanovým lžiam. Chcel veriacich naučiť, ako stáť pevne na základoch svojej viery, aby zotrvali v Božej prítomnosti. Pre Pavla to znamenalo, že veriaci si musí chrániť svoj zrak, sluch, myseľ a srdce. Samozrejme, Pavol očakával, že ľudia budú normálne pracovať, venovať sa svojej rodine a konať dobré skutky lásky k blížnym. No zároveň od nich čakal, že pochopia podstatu duchovného boja, ktorý sa rozpútal medzi Ježišom, Kráľom pokoja, a satanom, kniežaťom tohto sveta.
Podľa Pavla ľudia majú získať rovnováhu
medzi normálnymi požiadavkami a radosťami každodenného života, ako je
výchova, osobný rozvoj, práca, rodina, zdravie a financie,
a duchovným rozmerom života, ktorý je zameraný na prežívanie radosti
zo spoločenstva s Bohom v moci Ducha Svätého. Z vlastnej
skúsenosti a z pozorovania druhých Pavol dobre poznal vzťah medzi využívaním
Božej výzbroje a schopnosťou rozpoznávať a odolávať diablovým
podvodom. Videl, že tí, čo nepoužívali Božiu výzbroj, boli omnoho zraniteľnejší
v boji so satanom. Vedel, že tí, čo sa satanovi poddali, neskôr
stratili spoločenstvo s Bohom, zabudli na skúsenosť Božej lásky
a stratili z dohľadu Božiu túžbu premieňať nás čoraz viac
na svojich synov a dcéry.
Zachovaj si
spojenie s nebom
Život v tomto svete je nesporne náročný a neraz značne vyčerpávajúci. Ale akokoľvek náročný môže byť život vo svete, Boh nás vyzýva k životu, ktorý tento svet presahuje. Všetci môžeme byť „živí v Kristovi“, poznať „nesmierne bohatstvo jeho milosti“ a stať sa jeho „spolupracovníkmi“ tu na zemi (Ef 2,5.7.10). Ježiš nám dal možnosť pridať sa k veľkým svätcom – k ľuďom akými boli Ábel, Henoch, Noe, Abrahám, Izák, Jakub, ktorí tak veľmi túžili po spoločenstve s Bohom, že sa na tejto zemi cítili ako cudzinci a vyhnanci (Hebr 11,13). Títo veľký svätci poznali radosť z priateľstva s Bohom a túžili po ešte väčšom zblížení s ním. Ich najväčšou túžbou bolo dostať sa do nebeskej vlasti, ktorú im Boh prisľúbil.
Na jednej strane všetci túžime po dobrých priateľoch. Všetci chceme, aby sa členom našej rodiny dobre darilo a aby boli šťastní. Všetci chceme byť úspešní v práci a v službe. Všetci chceme pomáhať núdznym. Avšak na druhej strane by sme vždy mali bdieť a pýtať sa seba samých: „Túžim skutočne po spoločenstve s Bohom? Túžim po Kristovom druhom príchode? Cítim sa na tejto zemi ako cudzinec?“
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa ľahšie oddávame prirodzeným svetským túžbam a nádejam – ako dobrým, tak aj zlým – a ťažšie nasledujeme túžby duchovného sveta, je skutočnosť, že sme omnoho viac ponorení do sveta prirodzeného než duchovného. Iným podstatným dôvodom je to, že satan vedie úporný boj proti veriacim. A bojiskom je naša myseľ. Vplyv satanových lží na naše každodenné zápasy nás môže vyčerpávať a priviesť nás až k tomu, že sa natoľko necháme pohltiť svojimi zodpovednosťami a povinnosťami, až nebudeme schopní zakúšať všetky výhody svojho vzťahu s Bohom.
Keď Pavol použil uvedené prirovnanie z vojenského prostredia, chcel tým naučiť Efezanov správnej rovnováhe medzi požiadavkami bežného života a života s Bohom. A to isté platí aj pre nás. Ak si zachováme jasný pohľad na cestu, po ktorej nás Boh chce viesť vo víťaznom boji proti satanovi, ktorý nám chce náš jasný pohľad zastrieť, potom je veľmi pravdepodobné, že zotrváme po celý deň b Božej prítomnosti. Duchovná vyváženosť nám pomôže k neustálej modlitbe a znásobí našu túžbu po Ježišovom príchode a po znovuzrodení bez hriechu a diabla.
Obrazy Božej
výzbroje
Pavol v opise Božej výzbroje Efezanom ponúkol prostriedok s akým je možné pevne odolávať. Naliehavo ich prosil, aby používali túto výzbroj ako obranu pred satanom. Vychádzal pritom nielen z vlastnej skúsenosti s rímskymi vojakmi, ale aj z Písma. Nabádal ich, aby opásali svoje bedrá „pásom pravdy“ (Iz 11,5), aby si obliekli „pancier spravodlivosti“ (Iz 59,17) a „obuli pohotovosť pre evanjelium pokoja“ (Iz 52,7), aby pri tom mali aj „štít viery“ (Ž 28,7) a „prilbu spásy“ (Iz 59,17) a napokon, aby si vzali aj „meč Ducha, ktorým je Božie slovo“ (Iz 49,2).
Z týchto šiestich obrazov je päť zbrojných prostriedkov určených na obranu a iba jeden – meč Ducha –je útočná zbraň. Pavol pochopil, že zdravý kresťanský charakter, založený na pravde, čestnosti a vyváženosti, je hlavnou obranou pred pokušeniami zlého. Našou ďalšou obranou je skúsenosť toho, ako Božia milosť a pokoj pôsobia v našom živote. A napokon nám na ochranu slúži aj naša schopnosť uplatňovať Božie slovo v živote ako dvojsečný meč, ktorým sa očisťuje naše presvedčenie o Ježišovi a odtína preč všetko diablovo nahováranie, ktorým chce zatemniť našu myseľ a uviesť nás do pokušenia.
Boh nám chce povedať, že skrze Ježiša Krista nám už dal všetko, čo potrebujeme na to, aby sme viedli dobrý boj a vyhrali zápas o svoju myseľ. Naša schopnosť vytrvať v tomto boji závisí čiastočne od toho, nakoľko sa my sami, vždy keď odhalíme satanove úskoky, rozhodneme proti nemu bojovať. Avšak naše ľudské úsilie nestačí na víťazný boj v tejto vojne. Ešte dôležitejšou súčasťou našej stratégie musí byť naša dôvery plná odovzdanosť milosti a moci Ducha Svätého. On nám chce ukázať cestu k Bohu a Božiemu svetlu. Chce nám ukázať, ako rozlišovať Božiu moc od moci zlého.
Ježiš nás neraz upozorňoval na pôsobenie satana. On sám viac ráz zápasil s diablom – osobitne počas svojho pôstu na púšti a počas posledných chvíľ svojho života na kríži na Kalvárii. A ani v jednej z týchto situácií Ježiš neprehral. Písmo nám hovorí, že mnohí svätci – Abrahám, Mojžiš, Dávid, Pavol a Peter, aby sme menovali len niekoľkých – niektorý zo svojich zápasov so zlým prehrali. Traja z nich – Mojžiš, Dávid a Pavol mali podiel na zodpovednosti za smrť nevinného človeka. Dvaja z nich – Pavol a Peter – boli načas rozdelení nedorozumením. Všetci z nich niekedy zhrešili. Avšak napriek týmto prekážkam a neúspechom všetci vytrvali. Prekonali svoj hriech. Dokázali nájsť cestu späť k Bohu.
Bratia a sestry, aj my môžeme nasledovať týchto svätcov. Môžeme byť silní v Pánovi. Môžeme si vziať Božiu výzbroj a čeliť satanovým lžiam. Tu sa možno vynára otázka: „Načo sa tak úporne snažiť? Je to skutočne nevyhnutné?“ A odpoveď pre každého, kto je odhodlaný poznať Božiu prítomnosť je jasná: „Áno!“ Ak chcete mať dôverný vzťah s Pánom, ak si uvedomujete, že Božia láska je podstatná pre váš život, potom to môžete dosiahnuť – ak ste ochotní odolávať pevne proti duchovným silám zla.
„kontroluj svoj jazyk, kontroluj svoje správanie,
stráž svoje myšlienky!“
O duchovnom
zápase slovami svätých
Zamestnávaj svoju myseľ dobrými myšlienkami, lebo inak ich
nepriateľ naplní zlými. Myseľ nezamestnaná – taká byť nemôže. Svätý Tomáš Morus
Ak vieme, ako používať zbraň modlitby, nech už je
pokušenie akékoľvek veľké, nakoniec budeme víťazmi, pretože modlitba je
silnejšia než všetci zlí démoni. Ten, na ktorého útočia duchovia temnoty,
sa potrebuje len hlboko odovzdať modlitbe a s veľkým úspechom odrazí
útok. Svätý Bernard z Clairvaux
Ak cítim výzvu nepriateľa, chovám sa statočne. Keďže
viem, že bojovať v súboji je nehodný čin, otočím sa chrbtom
k protivníkovi bez toho, aby som sa mu vôbec pozrela do tváre.
Potom hneď bežím k Ježišovi. Svätá
Terézia z Lisieux
Ak je duša zjednotená s Bohom, diabol sa jej
bojí rovnako ako Boha samého. Svätý Ján
z Kríža
V spoločnosti kontroluj svoj jazyk. V rodine
kontroluj svoje správanie. Ak si sám, stráž svoje myšlienky. Ctihodný Matt Talbot
Diablova slučka ťa nechytí, kým nebudeš maškrtiť
na diablovej návnade. Svätý Ambróz
Človek sa musí vždy a všade
snažiť žiť, akoby bol Boh viditeľne prítomný... Takáto ostražitosť vyžaduje,
aby sme naplno a rozhodne zamerali našu myseľ na Pána. Svätý Bonaventúra
boj
o osobný a dôverný vzťah s Bohom
Kresťanstvo je predovšetkým
o vzťahu
Spomedzi všetkých cieľov a plánov, ktoré Boh má pre svoje stvorenie, je pre neho tým najpodstatnejším úmyslom priviesť každého človeka k sebe. Boh chce, aby každý človek veril a vyznával, že jeho Syn, Ježiš Kristus, je Spasiteľ a Pán. Želá si stretnúť sa s každým v nebi. Avšak viac než po tom všetkom náš nebeský Otec túži po dôvernom vzťahu s každým z nás. Chce, aby sme všetci poznali jeho požehnanie a jeho osobnú lásku. Chce, aby sme všetci poznali dôstojnosť jeho milovaných detí. Poďme sa teraz pozrieť na odmenu – teda na osobný vzťah s Bohom – ktorú získavame víťazným zápasom o svoju myseľ.
Poznanie
a skúsenosť
Všetci vieme, že ak sa niekto chce stať odborníkom v nejakej oblasti, musí nadobúdať tak vedomosti, ako aj skúsenosti. Poznatky nám umožňujú porozumieť, ako fungujú isté princípy. Skúsenosťou nadobúdame predstavu o situácii, čo je možné len našou osobnou účasťou v nej. V tomto zmysle by sme mohli povedať, že z hľadiska procesu učenia vedomosti sú „vedou“ a skúsenosť „umením“.
Napríklad v medicíne jestvuje rozsiahly súbor vedeckých znalostí, ktoré musí lekár obsiahnuť skôr, než začne ošetrovať chorých. Študenti medicíny sa musia učiť, ako funguje ľudský organizmus, aké sú príznaky rôznych ochorení a ako rôzne lieky a liečba môžu človeku pomôcť. Všetky tieto vedomosti sú mimoriadne dôležité, ale neposkytujú študentovi potrebnú skúsenosť. Tá prichádza až s jeho praktickým kontaktom s pacientom. A práve to pretvára študenta medicíny na lekára. Nikto z nás by sa nepotešil, keby mal podstúpiť operáciu srdca u vzdelaného, ale neskúseného medika. Každý by sa radšej zveril skúsenému doktorovi.
Podobne nám aj Písmo predstavuje celý rad rôznych právd. Hovorí nám o Bohu a o živote, ku ktorému nás povolal. Písmo nám vysvetľuje princípy stvorenia. Hovorí nám, že Ježiš nás zachránil pred večnou smrťou. Povzbudzuje Boží ľud k životu podľa Ducha Svätého a k veľkodušnej a radostnej službe vo svete. Môžeme sa o týchto veciach dozvedať, keď študujeme, čítame a rozoberáme Písmo. Duchovná literatúra, dejiny Cirkvi a životy svätých nám tiež môžu pomôcť v rozširovaní našich znalostí o Božích pravdách a prisľúbeniach.
Avšak kresťanstvo je predovšetkým a nadovšetko vzťah s Ježišom, a nie nadobúdanie množstva vedomostí. Je rozdiel medzi poznatkami o láske a zážitkom lásky. Preto hovoril Ježiš svojim učeníkom o viniči a ratolestiach (Jn 15,15). Preto im povedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Jn 14,23). Preto nás naliehavo vyzýva, aby sme „pili zo živej vody“ (Jn 4,10) a jedli jeho telo a pili jeho krv (Mt 26,26-28).
Nájsť Ducha
Svätého
Svätý Pavol Efezanom povedal, že vytrvalosť a pevnosť vo viere v pravdu evanjelia je integrálnou súčasťou ich skúsenosti osobného vzťahu s Bohom. Preto im hovoril, aby si vzali Božiu výzbroj. Muž sa pri sobáši nezaväzuje, že bude stále hľadieť na svoju manželku. Jeho manželský sľub ho však viaže k vytrvalosti a k tomu, aby dokázal odmietnuť svoje blúdiace pohľady a myšlienky.
Ak sa však dá oklamať a dovolí svojim očiam a myšlienkam zablúdiť, potom si ho už pokušenie získalo – a môže získať ešte viac jeho územia. Je zjavné, aká úzka súvislosť je medzi mužovým poddaním sa pokušeniu, jeho rozhodnutím ovládať blúdiaci zrak a jeho schopnosťou milovať svoju manželku. Rovnako aj náš osobný vzťah s Pánom je úzko spätý s naším rozhodnutím vytrvať v boji o svoju myseľ. Dokonca by sme to mohli nazvať aj hybnou silou nášho dôverného vzťahu s Bohom. Skúsenosť Božej lásky v našom srdci nás vedie k boju proti všetkému, čo by chcelo tento vzťah narušiť.
Svätý Pavol poznal z vlastnej skúsenosti vzťah medzi poznaním Božích právd, skúsenosťou Božej lásky a našou ochotou odolávať a vytrvať v boji. Vedel, že človek omnoho ľahšie odoláva zlému vtedy, keď napĺňa svoj život rovnako Božou pravdou, ako aj skúsenosťou.
„Dostali ste
Ducha Svätého“
Pri svojej prvej návšteve Efezu sa Pavol stretol so skupinou ľudí, ktorí boli učeníkmi Jána Krstiteľa. Keď počul o ich viere, spýtal sa ich: „‚Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?’ Oni mu odvetili: ‚Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý’“ (Sk 19,2). Pavol im teda vysvetlil, že Ježišov krst – ktorý ešte len mali dostať – bol iný než Jánov krst. Ježišov krst nebol len krstom pokánia, ale bol darom moci Ducha Svätého. Preto hneď so zápalom súhlasili s prijatím tohto krstu, a keď Pavol na nich vložil ruky, všetci boli naplnení Duchom Svätým.
Bratia a sestry, ak chceme prežívať osobný a dôverný vzťah s Pánom, aj pre nás sa to začína s Duchom Svätým. To je ústredná téma evanjelia. Hlavnou úlohou Ducha Svätého je pripomínať nám všetko, čo Ježiš povedal, napĺňať nás Božou múdrosťou a láskou a dosvedčovať nám, že Ježiš je Pán. Pavol vo svojich listoch neustále vyzýva čitateľov, aby hľadali Ducha Svätého. Naliehal na Rimanov, aby žili podľa Ducha (Rim 8,4-11). Vyzýval Korinťanov, aby sa usilovali o Božiu múdrosť v Duchu Svätom a aby rozvíjali duchovné dary (1Kor 2,10; 12,7-11). Solúnčanom povedal, že k nim evanjelium neprišlo len v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom (1Sol 1,5).
Zastavme sa hneď teraz na okamih a poprosme Ducha Svätého – ktorý prebýva v našom srdci – nech nás naplní Ježišovou prítomnosťou. Poprosme ho, aby nám zjavil Ježišovu lásku tak, ako si ani nedokážeme predstaviť. Túžme po Duchu Svätom, odvráťme sa od svojich hriechov a v pevnej viere povedzme Ježišovi, že nechceme nechať bez povšimnutia nič z toho, čo nám chce darovať.
Mimoriadne
rozhodnutie
Študenti medicíny sú pripravení absolvovať nesmierne množstvo štúdia. Rodičia sú odhodlaní k mimoriadnej obete, aby zabezpečili výchovu svojich detí. Podnikatelia sú ochotní požičať si veľké sumy peňazí kvôli investíciám, hoci si uvedomujú, že môžu prísť o všetko. Prečo? Lebo keď nájdeme perlu nesmiernej ceny, sme ochotní urobiť všetko preto, aby sme ju získali.
Ak ste už zakúsili prítomnosť živého Boha vo svojom živote, potom viete, prečo je také dôležité investovať svoje sily do hľadania Ježiša, jeho múdrosti a lásky. Viete, že vzťah s ním je dôležitejší než akýkoľvek iný vzťah či vec vo vašom živote. Viete, že si nemôžete dovoliť stratiť ho, považovať ho za istý alebo zneužiť ho. Je to perla nesmiernej hodnoty.
Ak ešte nemáte osobnú skúsenosť s Bohom, prečo by ste nepovedali Ježišovi, že po nej túžite? Ježiš stojí pri dverách nášho srdca a klope. Pokorne prosí, aby sme počúvli jeho hlas a dovolili mu vstúpiť. Sľúbil nám, že ak otvoríme dvere, vstúpi do nášho života a bude žiť s nami (Zjv 3,20). Ako slnko, ktoré žiari cez okná nášho domu, ak sú závesy odhrnuté, tak nás bude Ježiš prežarovať svojím svetlom, ak sa mu otvoríme.
Boh chce mať s nami osobný a dôverný vzťah. Chce nás priviesť do svojej prítomnosti a hojne nás naplniť svojou láskou. Záleží len na nás, či budeme počúvať hlas Ducha Svätého. Od nás závisí, či otvoríme dvere svojho srdca, keď začujeme Božie klopanie. A na nás záleží, či dobre zamkneme dvere vtedy, keď sa ozve hlas klamára. Jeho jediným cieľom je odviesť nás od Ježiša a vylúčiť ho z nášho života. Preto musíme pevne odolávať satanovým plánom a prosiť Ducha Svätého, aby vstúpil do nášho srdca a viedol svojou láskou nás i celú Cirkev k Ježišovi.
„kontroluj svoj jazyk, kontroluj svoje správanie,
stráž svoje myšlienky!“
O duchovnom
zápase slovami svätých
Nemôžeme byť znechutení našimi nedokonalosťami, pretože
dokonalosť pozostáva z boja proti nim. Ako inak môžeme proti nim
bojovať, ak nie tak, že ich zbadáme a zvíťazíme nad nimi? Svätý František Saleský
Ak by sme upadli do hriechu, okamžite sa
so zármutkom pokorme v Božej prítomnosti. Potom sa
s neobmedzenou dôverou hoďme do oceánu jeho dobroty, kde každý pád
bude zabudnutý a strach premenený na lásku. Svätý Pavol z Kríža
Božia prítomnosť je protilátkou proti hriechu dvoma
spôsobmi: po prvé, lebo Boh nás vidí, a po druhé, lebo my vidíme
Boha. Svätý Ignác z Loyoly
Ak je Kristus s nami, kto je proti nám?
Môžete smelo bojovať tam, kde ste si istý víťazstvom. S Kristom
a pre Krista je víťazstvo isté. Svätý
Bernard z Clairvaux
Človek má naozaj čisté srdce vtedy, keď hľadá nebeské veci
a nikdy neprestáva mať zrak upretý na Ježiša. Svätý František z Assisi
„Stoj
neochvejne a odvážne“
Biblický pohľad na boj o našu
myseľ
Biblické
štúdium
Písmo nás vyzýva, aby sme „pútali každú myseľ“, teda každú myšlienku, aby bola poslušná Kristovi (2Kor 10,5) a aby sme sa premieňali obnovou svojho zmýšľania (Rim 12,2). Nasledujúci pohľad na slová Písma nám pomôže prehĺbiť naše chápanie zápasu, na ktorom máme účasť. Pomôže nám porozumieť, ako sa máme zaodiať do Božej výzbroje, ktorú nám Boh pre náš zápas daroval (Ef 6,11).
Vyhraďte si čas pre štúdium týchto textov. Môžete sa rozhodnúť pre jednu hodinu alebo kratšiu chvíľu počas týždňa, keď viete, že vás nič nebude rušiť. Spolu s Bibliou si môžete vziať zápisník alebo modlitebný denník, aby ste si mohli zaznačiť, čo vás osloví. Počas tohto štúdia proste Ducha Svätého, aby rozmnožil vašu dôveru v jeho schopnosť posilňovať vás v tomto zápase. Povedzte mu, že chcete „bojovať dobrý boj“, aby ste sa „zmocnili večného života“ (1Tim 6,12.19).
ŠTÚDIUM 1
Obrazy boja
V našom prvom článku sme uviedli príbeh Dávida a Betsabe ako príklad toho, ako môžeme zlyhať v odhaľovaní diablových lží a ako sa potom môžeme dostať na šikmú plochu a na cestu záhuby. Pozrime sa na ďalšie podobné príbehy v Písme.
1. Prečítajte si text z knihy Numeri 13,1-14,25. Izraeliti sú pred vstupom do Zasľúbenej zeme. Zarazí ich však správa o sile národov, s ktorými by museli bojovať.
a. Aké udalosti z ich predchádzajúcej skúsenosti s Bohom im mohli dodať dôveru, že aj v očakávanom boji zvíťazia? Pozrite sa na 14 a 17 kapitolu Knihy Exodus, kde nájdete niekoľko príkladov.
b. Aké satanove lži podľa vás ovplyvnili ľudí? Koľko ich viete vymenovať? Niekoľko príkladov môžete nájsť v texte Knihy Numeri 14,1-3.
c. Ako by ste charakterizovali uvažovanie Jozueho a Kaleba, o ktorom sa hovorí v Knihe Numeri 14,6-9? Myslíte, že išlo o zmysluplné, racionálne uvažovanie? Ak by uvažovali racionálne, uvažovali by inak? Pozrite sa do 1. listu Korinťanom 1,18-25, kde nájdete zopár kľúčových viet.
d. Ako by ste reagovali, keby ste tam boli s Jozuem a Kalebom? Nasledovali by ste ich? Aké myšlienky a postoje by vám v tom bránili?
2. Prečítajte si príbeh o Dávidovi a Goliášovi v 1. knihe Samuelovej v 17 kapitole.
a. Prečo sa Izraeliti tak veľmi báli Goliáša? Prečo sa nik z nich neodvažoval bojovať s týmto filištínskym vojakom? Pozrite si 1. knihu Samuelovu 17,4-11.
b. Ako reagoval Dávid, keď počul Goliášov posmech? Pozrite si 1. knihu Samuelovu 17,26.45-47. Čo ho trápilo viac, dobré meno izraelského vojska, alebo ústa k menu Boha, ktorý im toľkokrát preukázal svoju dobrotu?
c. Keď sa Dávid predstavil Šaulovi a potom predstúpil pred Goliáša, opieral sa o to, čo by sme mohli nazvať „Božou oporou“ (1 Sam 17,33-37.45-47). O aké pravdy o Bohu a o skúsenosti s ním sa Dávid opieral, čím sa nechal viesť vo svojom rozhodnutí?
d. Ako môže byť Dávidovo uvažovanie príkladom pre nás v boji „s Goliášom“ v našom duchovnom živote?
e. Prečítajte si 2. list Korinťanom 10,3-5. Hradby, o ktorých Pavol hovorí, sú rôzne názory, filozofie, spôsoby zmýšľania a lži, ktoré sa snažia zakoreniť v našej mysli a odviesť nás od dôvery a poslušnosti Ježišovi. Týmito „prekážkami pýchy“, ktoré sa stavajú proti „poznaniu Boha“, môže byť dlhodobé neodpustenie či hnev voči niekomu. Môže nimi byť aj sklon ospravedlňovať si svoje hriechy alebo zmýšľanie pochádzajúce z pomýleného svedomia. Poznáte nejaký spôsob, ako sa satan snaží vytvoriť hradby vo vašej mysli? Ako by ste mohli podľa tohto štúdia a našich ostatných článkov zboriť tieto hradby?
ŠTÚDIUM 2
Premenení obnovou mysle
Pozorne si v duchu modlitby prečítajte List Efezanom 4,17-19.22 a pokúste sa nájsť odpovede na nasledujúce otázky.
1. Skúste reprodukovať alebo napísať prečítaný text vlastnými slovami. Pomôže vám to lepšie a osobnejšie si osvojiť slová Písma a aplikovať ich na svoj život.
2. Akými slovami Pavol opisuje „starý život“? Pozrite sa na text z Listu Efezanom 4,17-19.22. Ktoré z nich sa týkajú nášho vnútorného života alebo spôsob, akým pracuje naša myseľ? Aké správanie opisuje Pavol ako dôsledok „zatemneného rozumu“?
3. Na čo by sa podľa slov svätého Pavla z Listu Efezanom 4,23 mali veriaci zamerať, aby sa pripodobnili Ježišovi Kristovi? Pozrite sa aj na text Listu Rimanom 12,2. Prečo sa Pavol zameriava viac na naše myslenie než na naše skutky?
4. Čo Pavol osobitne odporúča Efezanom v ich snahe o získanie „zmýšľania Kristovho“? Pozrite sa na List Efezanom4,25-32. Ktoré z týchto odporúčaní sa týkajú spôsobu myslenia? Pozrite sa aj na List Filipanom 4,6-8, kde môžete nájsť podobné slová svätého Pavla.
5. Poznáte vo svojom živote oblasť, v ktorej bola oslabená či dokonca odstránená hradba hriechu? Možno ju nevidíte na prvý pohľad, ale nájdete ju tam, kde sa váš život istým spôsobom zmenil. Stali ste sa trpezlivejšími alebo pokojnejšími? Ste rozhodnejší pri pokušení alebo odvážnejší v službe chudobným či pri ohlasovaní evanjelia? Ak ste našli takéto miesto vo svojom živote, ďakujte Bohu. Nezabudnite, že pri vašom boji proti duchovným hradbám bol s vami Duch Svätý. On vás viedol k slobode a k tomu, aby ste prinášali viac ovocia (Gal 5,22-24).
ako na to?
Úryvky z knihy Duchovný zápas
Lorenzo
Scupoli
Lorenzo Scupoli (1530-1610) bol členom rehole teatínov. Prvé vydanie jeho knihy vyšlo v roku 1589.
O podstate duchovnej dokonalosti, o štyroch prostriedkoch boja o jej dosiahnutie. Otázka znie: Chceš v Kristovi dosiahnuť vysoký stupeň dokonalosti a postupne sa zjednocovať s Bohom? (Porov. 1Kor 6,17).
Skôr, ako začneš pracovať na tomto veľkolepom a ušľachtilom podujatí, treba ti vedieť v čom spočíva opravdivý a dokonalý duchovný život. Mnohí si ho zamieňajú za prísnu životosprávu s týraním tela, cvičeniami, dlhým bdením a prísnym pôstom. Iní, najmä ženy, sa rozplývajú nad veľkým duchovným pokrokom po tom, čo odrecitovali mnoho modlitieb, zúčastňovali sa na mnohých svätých omšiach a dlhých pobožnostiach a často prijímali telo Kristovo. Iní sú zasa (medzi nimi aj niektoré rehoľné osoby) presvedčení, že dokonalý duchovný život závisí od dochvíľnej účasti na spoločných modlitbách, od mlčanlivosti, samoty alebo poriadkumilovnosti. A tak si jedni namýšľajú, že duchovný život sa zakladá na takýchto, a iní na rôznych podobných prejavoch.
A je to omyl. Lebo je jasné, že niektoré z týchto prejavov sú iba prostriedkom na dosiahnutie Božej milosti a iné sú už jej ovocím. Nemožno ich teda považovať za podstatu kresťanskej dokonalosti ani za opravdivý duchovný život...
Duchovný život sa nezakladá na uvedených vonkajších prejavoch. A nezakladá sa ani na ničom inom, ako na poznávaní Božej dobrotivosti a veľkosti a na poznávaní našej ľudskej biedy a náchylnosti k zlému. Zakladá sa teda na láske k Bohu a na odpore k vlastným slabostiam. V opravdivom duchovnom živote sa človek podriaďuje nielen samému Bohu, ale z lásky k nemu aj každému z jeho stvorení. To znamená, že potom už nelipne na vlastnej vôli. Celý sa odovzdáva do Božej opatery. Navyše, to všetko si človek žiada a vykonáva výlučne na slávu Božiu a kvôli tomu, aby sa zapáčil Bohu.
Ide o najtvrdší súboj svojho druhu, lebo zatiaľ čo v ňom sami vystupujeme proti svojmu „ja“, to isté „ja“ útočí proti nám.
Teraz, keď vidíš, na čom sa zakladá kresťanská dokonalosť, a aj to, že vyžaduje neustály a ostrý súboj s „ja“, treba, aby si sa vyzbrojil štyrmi spoľahlivými a potrebnými zbraňami, a tak si v tomto duchovnom zápase zabezpečil palmu víťazstva. Sú to:
schopnosť nedôverovať výlučne svojim silám;
dôvera Bohu;
duchovné cvičenia;
modlitba.
O schopnosti
nedôverovať výlučne svojim silám
V duchovnom zápase je schopnosť nedôverovať výlučne svojim silám taká dôležitá, že bez nej je človek neschopný nielen dosiahnuť želané víťazstvo, ale ani premôcť čo len slabšiu nezriadenosť či vášeň. A toto si treba dobre uvedomiť, lebo naša narušená prirodzenosť nás príliš ľahko zvádza k mylnému hodnoteniu seba samých. Takže, aj keď v skutočnosti sa máme považovať za nehodných služobníkov, predsa si namýšľame, že už dačo znamenáme, a bez najmenšieho dôvodu sa spoliehame na vlastné sily.
To je chyba, ktorú si len ťažko uvedomujeme. Ale Bohu sa veľmi protiví, pretože si želá, aby sme úprimne a opravdivo uznávali tú objektívnu pravdu, že všetky naše vnútorné hodnoty pochádzajú len od neho. On je pôvodcom všetkého dobrého a teda z nás nemôže pochádzať nijaký „náš“ dobrý čin, ba ani len „naša“ myšlienka, ktorá by v Božích očiach bola prijateľná. (Porov. 2Kor 3,5).
Túto dôležitú vlastnosť „seba-nedôvery“ môžeme získať tiež len z Božej milosti ako dar jeho priateľom.
Preto ti predkladám štyri metódy, na základe ktorých môžeš vždy v závislosti na Božej priazni získať dar „seba-nedôvery“:
1. Je potrebné, aby si uvážil a spoznal vlastnú nízkosť a biedu ako aj svoju neschopnosť vykonať vôbec nejaký dobrý čin.
2. Je potrebné, aby si horlivou a pokornou modlitbou Pána vytrvalo prosil o udelenie tohto daru.
3. Je potrebné, aby si si zvykol obávať sa svojich úsudkov a silnej náklonnosti k hriechu. Pritom uváž veľké množstvo nepriateľov ktorým sám nie si schopný klásť ten najmenší odpor. Uváž ich dlhodobú prax v otvorenom súboji, a ich tajné úskoky, ich premeny na anjelov dobra, ich nespočetné metódy a pasce.
4. Je potrebné, aby si v prípade pádu do akejkoľvek chyby hlbšie nazrel do seba a prenikavo pocítil svoju veľkú zraniteľnosť. Veď Boh práve preto dopustil tvoj pád, aby si takto poučený jasnejšie spoznával seba a naučil sa opovrhovať sebou ako objektom nevýslovne biednym a aby ťa za takého mali aj iní a tebou opovrhovali.
Jedno je jasné: tento stupeň seba-poznávania je potrebný pre všetkých, ktorí sa chcú zjednocovať s vrcholným Svetlom a nestvorenou Pravdou. Božia dobrotivosť často používa pády pyšných a namyslených, aby ich „uzemnila“. Dopúšťa, aby upadli do chýb, ktorým sa chceli vyhnúť vlastnou silou a tak ich učí nespoliehať sa na seba.
Avšak náš Pán používa taký prísny spôsob výchovy len
vtedy, keď uvedené mierne metódy neúčinkovali. Potom dopúšťa viac-menej hlboké
pády podľa stupňa pýchy a preceňovania síl. Lebo kde nie je pýcha, ako
v prípade Panny Márie, nie je ani pád.
O dôvere
Bohu
K tejto nedôvere musíme pripojiť dokonalú dôveru Bohu a len od neho očakávať pomoc a víťazstvo. Lebo ak v našej biede vidíme iba pády a ak nás ony naučia nedôverovať sebe, potom v každom zápase môžeme s pomocou Božou počítať s víťazstvom. A túto jeho pomoc dostaneme, ak sa vyzbrojíme živou dôverou v neho, ktorú môžeme získať štyrmi spôsobmi:
1. Prosme Pána o dar dôvery v neho.
2. Postrehnime okom viery nekonečnú múdrosť a všemohúcnosť Boha, ktorému nič nie je nemožné. (Porov. Lk 1,37).
3. Pripomeňme si tú pravdu zo Svätého písma, že ešte nikto nebol sklamaný, kto sa spoliehal na Pána a dôveroval mu.
4. V situácii, keď treba, aby si vykonal určitú povinnosť, vyriešil daný problém alebo zvíťazil nad sebou – pred akýmkoľvek rozhodnutím pripomeň si vlastnú slabosť a potom plný nedôvery v seba sa obráť na Božiu múdrosť, silu a dobrotivosť.
O duchovných
cvičeniach
Musíme použiť tretí druh zbrane, ktorý sa vzťahuje hlavne na oblasť rozumu a vôle.
V prvom rade je potrebné, aby sme si myseľ ochraňovali pred vplyvmi, ktoré ju môžu zatemniť: Predovšetkým je to nevedomosť, ktorá prekáža rozumu, aby spoznal pravdu. Pravda je totiž podstatný cieľ poznávania. Preto treba cvičením očisťovať myseľ, aby bola schopná jasne vidieť a rozlišovať, čo je potrebné, aby sa duša oslobodila od vášní a ozdobila cnosťami...
Ďalšia záťaž duchovného života, pred ktorou je treba myseľ chrániť, je zvedavosť. Ak svoju myseľ zaplníme škodlivými, márnymi a zvrátenými myšlienkami, znemožníme jej pochopiť pravidlá, ktoré úzko súvisia so sebazáporom a dokonalosťou.
Teda kvôli ochrane svojej mysle sa musíš stať akoby mŕtvym vo vzťahu ku všetkým zbytočným informáciám, aj vtedy, keby sa týkali aktuálnych problémov. Kontroluj svoj myšlienkový svet pokiaľ môžeš a udržuj ho v rozumných medziach.
Nepodstatné správy o premenách vo svete, či senzačné alebo iba okrajové, spracuj tak, akoby neboli určené pre teba. A keby sa predsa len votreli do mysle, zažeň ich...
O modlitbe
Modlitba je nástroj na prijímanie všetkých milostí, ktoré sa pre nás prelievajú z Božieho prameňa dobrotivosti a lásky. Svojou správne vykonávanou modlitbou vkladáš do Božích rúk meč, ktorým on sám za teba bojuje a víťazí.
Taká modlitba však vyžaduje nevykať si na nasledovné praktiky:
1. Treba, aby si mal opravdivú túžbu úplne sa podriadiť jeho božskému majestátu vždy tak, aby si sa mu čo najviac zapáčil...
2. Treba, aby si mal živú vieru a dôveru, že Pán ti chce darovať všetko, čo je potrebné pre tvoju službu a tvoje dobro...
3. K modlitbe pristupuj s úmyslom chcieť a prijímať jedine to, čo je Božia vôľa a nie tvoja...
4. K modlitbe pristupuj ozdobený skutkami vzťahujúcimi sa na obsah tvojej prosby a po modlitbe sa čoraz viac usiluj, aby si sa stal hodným tej milosti a cnosti, o ktorú práve prosíš...
5. Tvoju modlitbu nech sprevádzajú vďaky za prijaté milosti...
6. Pretože účinnosť modlitby a jej sila dosiahnuť u Boha vyslyšanie pochádzajú z prirodzenej Božej dobrotivosti, zo života a utrpenia jeho jednorodeného Syna a z prísľubu vyslyšania prosieb, zakonči ich nasledujúcimi alebo podobnými formuláciami: „Udeľ mi, Pane, túto svoju milosť pre veľké milosrdenstvo. Nech mi zásluhy tvojho Syna sprostredkujú vyslyšanie mojej prosby“...
7. Vytrvalo pokračuj vo svojich modlitbách, pretože vytrvalá a pokorná modlitba premáha Nepremožiteľného...
(SMN august
2002)
