Pôst

CIEĽAVEDOMÝ PÔST

Urobte si plán!

V roku 1977, v čase, keď som študoval ekonómiu, istý profesor nás naučil jedno úslovie. Bol totiž presvedčený, že je dôležité, aby sme ho pochopili. Znelo: „Čas je otázka priorít.“ Je to dosť jednoduché, hoci o tom veľa nepremýšľame. To, ako využívame čas, hovorí veľa o tom, čo považujeme za dôležité a čo za také, naopak, nepovažujeme.

Keď sme sa zaoberali témou času a priorít, analyzovali sme rôzne štúdie zaoberajúce sa touto témou. Zistili sme, že väčšina ľudí venuje dve tretiny času práci a spánku. Na všetko ostatné nám teda týždenne zostáva jedna tretina, čiže asi 55 hodín. Odpočinok, cvičenie a koníčky zaberú asi 20 hodín. Stravovaniu venujeme ďalších 15 hodín. Takže zo 168 hodín týždňa nám zostáva asi 7 hodín; starostlivosť o druhých ľudí asi 5 hodín a rôzne položky zaberú asi 8 hodín.

Samozrejme toto je priemer. Vaše vlastné využívanie času sa môže líšiť. Jedno je však isté: v živote sme veľmi zaneprázdnení. Väčšina ľudí má problém stihnúť popritom aj niečo iné – napríklad nájsť si čas na Ježiša.

Plán na pôstne obdobie

A čo to má spoločné s pôstnym obdobím? Všetko! Pôst nám ponúka výbornú príležitosť urobiť si odstup od svojich všedných povinností a zhodnotiť svoje duchovné zdravie. „Ako môžem poznať a milovať Boha lepšie a ako mu môžem lepšie slúžiť? Ako môžem byť lepším človekom, lepším rodičom, lepším kňazom alebo rehoľníkom a lepším služobníkom chudobných?“

Túto otázku nám nekladie len Cirkev, ale aj sám Ježiš. Žiada nás, aby sme sa pozreli na svoje plány a našli si viac času na modlitbu, lebo prostredníctvom nej sa dostávame k Bohu. Žiada nás, aby sme počuli volanie chudobných, lebo osobitne miluje všetkých hladných, bezdomovcov a núdznych ľudí na svete.

Určite so mnou budete súhlasiť, že tým, ako trávime čas, odhaľujeme svoje priority. Určite budete so mnou súhlasiť, že všetci si niekedy potrebujeme urobiť odstup od všedných povinností, aby sme zistili, či venujeme dostatok času najdôležitejším prioritám – Ježišovi, svojej rodine a poslaniu Cirkvi.

Preto si potrebujeme urobiť plán na Pôstne obdobie. Musíme sa pozrieť na svoj harmonogram a nájsť si čas na modlitbu, pôst a almužnu. Preto by sme si mali zhodnotiť život a položiť si otázku: „Venujem dostatok času najvyšším prioritám svojho života?“

Ak si urobíte pôstny plán pre seba i svoju rodinu, budete požehnaní. Zistíte, že ste pokojnejší, rozvážnejší a láskavejší. A je rovnako dôležité, že budete menej podráždení, menej úzkostliví a menej sebeckí. A to všetko preto, lebo Boh dá živú vodu tým, čo ho hľadajú.

Jednoduchý plán

Tri kľúče k duchovnému rastu počas tohto pôstneho obdobia

Zamyslime sa nad „informáciami“, s ktorými sa počas dňa stretávame. Máme televíziu, rádio a e-mail, SMS správy a internetové stránky ako Facebook a Twitter. Dosť často vidíme, že ľudia si pri večeri telefonujú, pozerajú stránky na iPade a zároveň pomáhajú deťom s domácimi úlohami. Sme takí zaneprázdnení, že ak sa chceme sústrediť na konkrétny zdroj informácií, musíme sa vzdialiť od mnohých ďalších zdrojov.

Vďaka Bohu za Pôstne obdobie! Pozýva nás modliť sa, postiť a dávať almužnu. Ponúka nám príležitosť zjednodušiť si život. Je to istý druh duchovných cvičení, ktoré si môžeme vykonať aj uprostred našich všedných povinností. Pôstne obdobie nám dáva príležitosť vzdialiť sa na istý čas od mnohých zdrojov, aby sme sa sústredili na ten najdôležitejší: na Ježiša, jeho kríž a zmŕtvychvstanie.

Na príležitostiach je zaujímavé to, že nemajú veľkú hodnotu, ak ich nevyužijeme. Preto potrebujeme plán. Musíme vykonať niečo konkrétne, čo nám pomôže čo najlepšie využiť čas Pôstu. A tak si pomocou tradičnej pôstnej praxe – modlitby, pôstu a almužny – vytvoríme plán a odstránime všetko, čo nás rozptyľuje. Potom budeme otvorenejší voči tomu, čo nám chce Ježiš povedať.

1. MODLITBA

Prvý krok tohto plánu spočíva v tomto: pozrieť sa na svoj denný poriadok a každý deň si nájsť čas na modlitbu. Kedy si dáte „rande“ s Ježišom? Väčšina ľudí považuje za najlepší čas ráno – skôr než sa tak ponoria do všedných povinností, že sa zabudnú obrátiť na Pána. Nech sa rozhodnete pre ktorýkoľvek čas, dbajte o to, aby to bol čas, keď vás nebude nič rozptyľovať a nebudete mať iné povinnosti.

Ak si viete nájsť čas – a miesto – bez rozptyľovania, budete oveľa lepšie vnímať Ježišovu prítomnosť a jeho vedenie v živote. Oveľa lepšie si do všedného dňa odnesiete požehnania, ktoré ste získali vďaka času s Ježišom.

Keď uvažujete o pravidelnej modlitbe, pripomeňte si Ježišove slová: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci“ (Mt 6,5). ? „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania“ (6,7). „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby... a modli sa k svojmu Otcovi“ (6,6). Nikde nepovedal: „Ak sa chcete modliť“ alebo „Ak sa rozhodnete modliť“. Nie, povedal: „Keď sa modlíte.“ Predpokladá, že sa budeme modliť. Ak to Ježiš predpokladá, je jasné, že od nás očakáva, že sa budeme modliť.

Pokiaľ ide o to, ako sa máme modliť, existuje niekoľko spôsobov. Tu je len zopár:

Ÿ lectio divina alebo modlitba s Písmom

Ÿ krížová cesta

Ÿ rozjímanie o Kristových „posledných siedmich slovách“

Ÿ modlitbová skupina vo farnosti

Ÿ eucharistická adorácia

Ÿ rozjímanie

Ak ešte nemáte svoj ustálený spôsob modlitby, zistite, aký druh modlitby je dostupný vo vašej farnosti. Pamätajte na to, že modlitba je dôležitá súčasť každých duchovných cvičení. Je to podstatná ingrediencia, ak si chcete urobiť odstup od všetkých tých informácií vo svojom okolí.

2. PÔST

Počuli ste o stanfordskom experimente s penovými cukríkmi? Boli to pokusy s malými deťmi, ktoré sa začali v roku 1960. Psychológovia na Stanfordskej univerzite dali deťom dve možnosti: buď si mohli dať jeden penový cukrík hneď alebo mohli počkať pätnásť minút a získať dva cukríky. Podľa výskumníkov len asi tretina detí dokázala počkať na dvojitú odmenu.

To, čo platí pre tieto deti, platí v rôznej miere aj pre nás. Máme radi okamžité uspokojenie. Mnohí z nás nemajú problém pozerať dlhé hodiny televíziu alebo vysedávať dlho do noci pri internete. Podobne ako deti z pokusu len ťažko odolávame „rýchlemu riešeniu“. Porovnajme to s pôstom. Táto starobylá prax sa datuje do najrannejšieho obdobia Biblie. Mojžiš sa postil na vrchu Sinaj, keď dostal Desatoro (Ex 34,27-28). Ježiš sa postil štyridsať dní na púšti (Mt 4,1-11). Pavol sa postil po obrátení (Sk 9,1-3). Starší v antiochijskej cirvi sa postili pred tým, ako vyslali Pavla a Barnabáša na prvú misijnú cestu (Sk 13,3). Všetci sa postili, lebo vedeli, že ich Boh požehná, ak sa vzdajú určitého potešenia, aby boli bližšie pri Ježišovi a posilňovali svoje rozhodnutie žiť svätým životom.

PRELOM

Asi najväčšie požehnanie, ktoré súvisí s pôstom, sa nazýva „prelom“. Ten nastane, keď konečne dokážeme prelomiť určitú prekážku, ktorá nás brzdila. V istom zmysle všetci potrebujeme prelom: možno potrebujeme zažiť prelom v našom spôsobe života, ktorý je hriešny, alebo potrebujeme zažiť prelom v oblasti svojich názorov a získať nový pohľad, ktorý nám pomôže žiť pokojnejšie a láskyplnejšie.

V tomto Pôstnom období si urobte zoznam kľúčových oblastí svojho života, ktoré potrebujú takýto prelom. A keď si vyberiete svoj druh pôstu, proste Pána, aby vám pomohol prekonať tieto prekážky.

Podobne ako pri modlitbe, aj v pôste sa vám bude dariť lepšie, keď si urobíte plán. Tu sú ciele, ktoré vám pomôžu vytvoriť ho:

1. Povedz Pánovi o svojom cieli. Zapíšte si, aký druh prelomu alebo zmeny by ste chceli vidieť: byť bližšie pri Ježišovi, lepšie komunikovať v manželstve, prekonať hnev alebo niečo iné.

2. Vyberte si konkrétnu formu pôstu a zachovávajte ho. Nebudete jesť medzi jedlami? Budete mať menšie porcie? Jeden večer strávite bez televízie? Dáte si pôst od tvrdých slov? Vyberte si niečo, čo je náročné, ale nie nemožné. Najdôležitejšie je to, aby ste urobili maximum a prosili Pána, aby vám pomohol.

3. Nech je váš pôst – prázdny žalúdok, pôst od televízie, krotenie jazyka – pripomienkou toho, že sa máte obrátiť k Ježišovi, ďakovať mu za jeho lásku a prosiť ho o zmenu.

4. Očakávajte výsledky. Spomeňte si na Ježišovo prisľúbenie: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať“ (Mk 11,24). Nech je vám tento verš pripomienkou vždy, keď budete v pokušení pôst porušiť. Ježiš vás chce požehnať!

5. Odpustite si. Keby ste v nejakom bode pôstu zlyhali, nezúfajte si. Jednoducho sa obráťte na Pána a proste ho, aby vám dal ďalšiu milosť. Začnite odznova s vedomím, že Božie milosrdenstvo dokáže prekonať každú chybu či neúspech.

ALMUŽNA

Dávanie almužny obsahuje dva dôležité body. Prvý sa týka toho, aby sme mali srdce pre núdznych. Druhý sa týka toho, aby sme sa rozhodli čo najviac pomáhať chudobným. Pápež František nám povedal, že almužna je „gesto úprimnej pozornosti voči tým, ktorí nás oslovia a prosia o pomoc“ (jubilejná katechéza, 9. apríla 2016).

Čo môžete urobiť? Tu je zopár návrhov na vytvorenie plánu:

1. Poobzerajte sa po domácnosti a vyraďte oblečenie, ktoré už nenosíte, nástroje a spotrebiče, ktoré už nepoužívate, alebo jedlo navyše z komory. Všetko to pozbierajte a venujte miestnemu spolku svätého Vincenta de Paul alebo potravinovej banke vo farnosti, alebo útulku pre bezdomovcov vo vašom meste.

2. Prepočítajte si svoje financie a rozhodnite sa, koľko peňazí môžete v tomto pôstnom čase darovať. Venujte ich na charitu.

3. Veľa organizácií ponúka možnosť „adoptovať“ si chudobnú rodinu. Vyhľadajte ju a zistite, či túto rodinu môžete každý mesiac finančne podporovať.

4. Pápež František v spomínanej katechéze tiež povedal, že almužna je „gesto lásky, ktorá nás privádza k tým, s ktorými sa stretávame“. Povzbudzuje nás, „aby sme sa zastavili a pozreli sa do tváre, do očí človeka, ktorý žiada o pomoc“. Veľa organizácií sponzoruje vývarovne, komunitné centrá a útulky pre bezdomovcov. Zistite, či sa môžete zapojiť do ich činnosti, hoci len počas Pôstneho obdobia.

Pozn. redakcie: Niektoré z uvedených návrhov, ako realizovať almužnu, sa nám na Slovensku môžu zdať vzdialené od našej realitu. Nechali sme ich však v texte s nádejou, že môžu inšpirovať vznik nových charitatívnych diel, hoci len v malom formáte na dedine či dokonca len v jednom spoločenstve.

JEDNODUCHÝ PÔST

Počas pôstnych duchovných cvičení si zjednodušte život. Odstráňte zo svojho života hluk a rozptyľovanie. Buďte bližšie pri Ježišovi a svojej rodine.

Keď sa svätý Pavol sťažoval, že nedokáže naplniť dobré úmysly, povedal: „Lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie“ (Rim 7,18). V tomto pôstnom období to zmeňme! Urobme si 40-denný plán a uskutočňujme ho. Spoločne si zjednodušme život, aby sme sa priblížili k Ježišovi v modlitbe, zažili prelom a dotkli sa Ježiša tak, že pomôžeme jeho „najmenším“ bratom a sestrám (Mt 25,40).

NECHAJ SA NAPĹŇAŤ

Ježiš sa vždy chce s nami stretnúť

V Jánovom evanjeliu nachádzame tri dlhé a krásne príbehy o ľuďoch, ktorí zažili stretnutie s Ježišom. Pre svoju dojemnosť sa už od počiatku stali súčasťou pôstnej tradície Cirkvi. Používali sa pri príprave katechumenov na krst. Pokrsteným zase pomáhali utvrdiť sa vo svojom rozhodnutí žiť pre Ježiša. Je to príbeh o Samaritánke (Jn 4), príbeh o mužovi, ktorý sa narodil slepý (Jn 9), a príbeh o vzkriesení Lazára (Jn 11). A sú to zároveň evanjeliové čítania, ktoré budeme počuť na Tretiu, Štvrtú a Piatu pôstnu nedeľu.

Z týchto príbehov sa môžeme naučiť veľmi veľa, no my sa zameriame len na dva dôležité body: Ježiš sa túži s nami stretnúť a Duch Svätý nás dokáže čoraz väčšmi napĺňať svojou milosťou.

BOH, KTORÝ IDE NAPROTI

Príbehy o Samaritánke (Jn 4) a slepcovi (Jn 9) dojemne ilustrujú, ako sa Ježiš stretáva s ľuďmi. Nečaká, kým oni prídu k nemu. Rád preberá iniciatívu – a to najmä vtedy, keď je ten správny čas.

Všetko v týchto príbehoch nasvedčuje tomu, že ide o náhodné stretnutia. Ježiš sa akoby náhodou objavuje pri studni práve vtedy, keď si žena prichádza načerpať vodu. Bolo to totiž v čase, keď už väčšina ľudí mala vodu nabratú na celý deň. Keď prišla, práve odpočíval. Nemusel jej nič povedať. Mohli si len vymeniť zdvorilostné frázy. Mohol odísť, keďže Židia a Samaritáni boli oddávna nepriateľmi. Ale Ježiš sa ju rozhodol evanjelizovať.

Stretnutie so slepým bolo zrejme tiež náhodné. Ježiš so svojimi učeníkmi kráčal po ceste, ktorú museli veľmi dobre poznať. Spolu sa rozprávali a keď prechádzali okolo tohto muža, učeníci sa spýtali Ježiša, či jeho slepota je Božím trestom pre neho alebo pre jeho rodičov. Ježiš odpovedal na ich otázku, oslovil muža a uzdravil ho. A to všetko sa stalo vďaka otázke učeníkov, a nie preto, že by Ježiš plánoval toho muža uzdraviť.

Tretí príbeh – príbeh o vzkriesení Lazára – nehovorí o náhodnom stretnutí. Lazárove sestry Marta a Mária poslali odkaz Ježišovi, aby prišiel a uzdravil chorého brata, žeby nezomrel. Bolo na Ježišovi, či zmení svoje plány a navštívi ho. Presne toto urobil. Rozhodol sa, že Marte, Márii a Lazárovi vyjde v ústrety.

NIKTO NIE JE VYLÚČENÝ

Tieto príbehy nám ukazujú, že Ježiš sa stretáva s ľuďmi, ktorí sa cítia odmietnutí a sami. Žiaden hriech nie je taký veľký, aby ho od nich odlúčil. V Ježišových očiach žiaden človek nie je úplný stroskotanec alebo beznádejný prípad. Vždy je nádej.

Každý, kto je v rozpakoch alebo sa hanbí za svoj hriech, musí vedieť, že Ježiš sa naňho takto nepozerá. Nás všetkých – aj vás – vidí ako milované deti svojho Otca. Vidí vás ako brata alebo sestru, ktorú si veľmi váži.

Ježiš sa stretáva aj s ľuďmi, ktorí – neraz bez vlastného zavinenia – majú ťažkosti a cítia sa neprijatí alebo odsunutí na okraj spoločnosti. Tak ako sa Ježiš zmiloval nad slepým, tak sa zmilúva ja nad ľuďmi, ktorí sú v núdzi. Ak máte vážnu chorobu, Ježiš vám chce pomôcť. Ak ste postihnutí, chce vám pomôcť. Ak sa cítite sami alebo bez priateľov, chce vám pomôcť.

Je to povzbudivá správa! Ale mali by sme si dávať pozor, aby sme pri tom nerobili žiadne výnimky. Príbeh o Lazárovi ukazuje, že Ježiš sa nestretáva len s hriešnikmi a núdznymi. Stretáva sa s každým. Lazár a jeho sestry boli Ježišovi priatelia, nie náhodní neznámi. Už boli jeho učeníkmi.

V istom zmysle „nepotrebovali“ Ježišovu pomoc, lebo už uverili. Marta vedela, že jej brat vstane z mŕtvych. Ona už svoju vieru praktizuje a prejavuje ju skutkom – dôverou v Božie prisľúbenie o zmŕtvychvstaní. Keby Ježiš nevzkriesil Lazára, Marta by sa s tým asi zmierila. Aj mnohí z nás sa zmieria so smrťou svojho drahého. Veď je to normálna súčasť života. Ale Ježiš im aj tak chcel pomôcť.

To isté platí aj pre vás. Ježiš cíti voči vám to, čo cítil voči Marte a Márii. Plače s vami, keď trpíte pre prirodzené rany života. Raduje sa s vami nad dobre vykonanou prácou alebo úspechom vášho dieťaťa. Je vždy s vami a je pripravená vstúpiť do každej oblasti vášho života. Veľmi rád vám dáva svoju milosť bez ohľadu na to, či je situácia dobrá alebo zlá. Jednoducho vás miluje.

VIETOR DO PLACHIET

Druhá veľká téma v týchto troch príbehoch sa sústreďuje na to, že Ježiš nás chce naplniť svojimi požehnaniami. Nezáleží na tom, či sme ako Samaritánka alebo slepec, ktorí nepoznali Ježiša. Nezáleží ani na tom či sme ako Lazár, Marta a Mária, ktorí verili. Záleží na tom, či veríme, že Ježiš nám chce dať podiel na svojej milosti, láske a moci. Čo znamená nechať sa naplniť? Musíme vedieť, že naplnenie nie je jednorazová skúsenosť. Ježiš nás chce napĺňať znova a znova. Slepý na začiatku príbehu bol „naplnený“ darom zraku. Ale potom v príbehu vidíme, že ho neskôr napĺňala čoraz väčšia odvaha a viera. Samaritánka dostala čoraz viac živej vody, keď postupne uverila v Ježiša. A Martu naplnila čoraz väčšia viera, keď postupne uverila, že Ježiš je vzkriesenie a život.

Táto myšlienka napĺňania sa ťažko vysvetľuje, ale môžeme si pomôcť s analógiou. Keď nás napĺňa Duch Svätý, pripomína vietor opierajúci sa do plachiet. Vietor vždy fúka. Je stále pripravený posúvať loď bližšie k cieľu. Aj vietor Ducha Svätého stále fúka. Neustále nás posúva k Bohu a pohýna nás, aby sme zmenili spôsob svojho života a milovali ľudí vo svojom okolí. Nenaplnil nás len pri krste, a potom nás nechal, aby sme všetko riešili sami. Nie, vždy nám dáva svoju milosť a rady.

KAŽDODENNÁ MILOSŤ

Keď Allan raz večer pozeral film v televízii, dojala ho scéna, v ktorej ľudia pomáhali chudobnému, ktorého okradli a zbili. Záujem o starostlivosť týchto ľudí Allana veľmi dojala. Vnímal, že Duch Svätý ho pobáda, aby šiel spolu s farníkmi do chudobnejších štvrtí mesta a strávil tam čas s tamojšími obyvateľmi. Allan si dnes po desiatich rokoch spomína na ten film s vďačnosťou. Je presvedčený, že Duch Svätý použil ten film, aby ho jemne posunul novým smerom.

Allanov príbeh ukazuje, že Duch Svätý môže použiť všedné udalosti, aby nás naplnil a usmernil. Samozrejme, veríme, že pôsobí, keď sa modlíme, ideme na svätú omšu alebo uvažujeme o Písme. Ale Duch sa neobmedzuje len na tieto prostriedky milosti. Telefonáty, konflikty v práci, rozhovory so susedmi, choroba v rodine, ba aj film v televízii či video z youtube sa môže stať zdrojom jeho požehnania.

Ako vieme, že nás Duch Svätý každý deň napĺňa? Podľa ovocia! Môžeme parafrázovať slová svätého Pavla: „Keď sa vietor Ducha Svätého oprie do plachiet, zisťujem, že som láskavejší, pokojnejší, trpezlivejší a veľkodušnejší“ (porov. Gal 5,22-25).

OBDOBIE MILOSTI

Nájdite si v tomto Pôstnom období čas a pouvažujte o týchto troch príbehoch. Hovorte si, že Ježiš chce vám i celej vašej rodine stále pomáhať. Ak máte členov rodiny, ktorí opustili Cirkev alebo zanedbávajú vieru, vedzte, že Ježiš sa s nimi stretáva a chce ich naplniť. Či už sa cítite trochu prázdni, alebo sa vám v živote darí, pamätajte na to, že vietor Ducha fúka stále. Proste ho, aby vám ukázal, ako máte nasmerovať plachty. Je to obdobie milosti, tak ho nepremárnite!

OBOHACUJÚCI POHĽAD

Zahľaďte sa na kríž

Ecce Homo! „Hľa, človek!“ To boli slová Poncia Piláta, keď na Veľký piatok predstavil Ježiša zástupom ľudí (Jn 19, 5). Pri každom slávení svätej omše kňaz robí to isté, keď hovorí: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.“

Hľa. Zaujímavé slovo. Hľadieť na niečo znamená niečo viac než len to vidieť alebo pozorovať. Hľadieť na niečo znamená uprieť na to zrak a pozorne sa na to dívať. V istom zmysle práve toto je podstatou Pôstneho obdobia. Boh nás štyridsať dní žiada, aby sme pozorne hľadeli na Ježiša a pochopili hĺbku jeho lásky i veľkosť spásy, ktorú nám získal.

V našich pôstnych duchovných cvičeniach sme už hovorili o tom, ako môžeme zakúsiť Pána: pri modlitbe, pôste a almužne. Pozreli sme sa na to, že Ježiš sa chce stretnúť s každým a chce nás naplniť svojím milosrdenstvom a milosťou. V tomto článku chceme poslúchnuť Pilátov rozkaz a „hľadieť na človeka“.

POHĽAD TRPKÝ I SLADKÝ

Poncius Pilát možno povedal: „Hľa, človek“, aby upokojil dav alebo naplnil jeho túžbu po Ježišovom potrestaní. Alebo dúfal, že keď ľudia uvidia Ježišovo bičovanie, krvácanie a korunovanie tŕním, zľutujú sa nad ním a budú žiadať jeho prepustenie. Ježiša možno predstavil davu, lebo ním pohŕdal. Ako keby chcel povedať: „Pozrite sa, čo urobila vaša závisť.“ Všetky tieto tri možnosti môžu byť pravdivé. A možno v ten deň pôsobili všetky naraz. Ale vieme, že Pilátove slová dostali pre nás veriacich úplne nový význam: „Hľaďte na neho! Pozrite sa na spásu, ktorá je v ňom! Hľaďte na neho s úžasom a úctou!“

Výzva takto hľadieť na Ježiša je trpko-sladká. Samozrejme, je trpká, lebo vidíme nevinného človeka a Božieho Syna umierať ukrutnou smrťou. Chceme spolu s Máriou, Jánom a ďalšími ženami pod krížom plakať nad tým, ako sa zaobchádzalo s Ježišom. Ale je to aj sladká výzva, lebo vďaka krížu sme boli oslobodení od moci hriechu a smrti. Boli nám odpustené hriechy a sme vykúpení! Satan a jeho pokušenia boli porazené. Otvorila sa nám brána do neba. Naše slzy by mali byť slzami smútku pre jeho smrť i slzami radosti pre jeho obetu za nás.

Každý deň Pôstneho obdobia hľaďme na človeka. Nech vás to, čo uvidíte, inšpiruje k tomu, aby ste pred ním pokľakli s vďačnosťou a úctou! Nech vás pobáda, aby ste mu odovzdali srdce. Nech vám pomôže, aby ste ho s pevnou túžbou nasledovali a svojím životom mu vzdávali slávu. Ježiš dal svoj život za vás; hľaďte na neho každý deň, aby ste tak aj vy túžili dať svoj život jemu.

POHĽAD MILUJÚCI I NENÁVISTNÝ

Ježiš chce, aby sme si vážili kríž a radovali sa z jeho veľkého činu lásky. Tento príbeh má však aj druhú stránku. Ježišovo umučenie môže vyvolať nenávisť i lásku. Pamätajte: Ježiš bol ukrižovaný, lebo jeho posolstvo o láske bolo pre mnohých náboženských a politických predstaviteľov jeho doby príliš radikálne.

Ľudia nenávideli Ježiša pre tých, s ktorými sa stýkal. Stretol sa so Samaritánmi, ktorí boli pokladaní za úhlavných nepriateľov Izraela. Prijal mýtnikov, ktorí boli známi ako skorumpovaní zradcovia národa. Prijal aj prostitútky a dovolil, aby sa ho dotýkali! Ježiš odpustil ľuďom, ktorých iní považovali za nenapraviteľných hriešnikov. Pokiaľ ide o jeho protivníkov, oni všetkých týchto ľudí považovali za tých, ktorí sú v spoločnosti „neželaní“, za vyvrheľov, ktorí si nezaslúžia pozornosť svätého človeka. Pre Ježiša to však boli Božie deti. Boli to ľudia, ktorí potrebovali lásku, objatie a nový život.

A neskončilo sa to len pri ľuďoch, ktorí sa stretávali s Ježišom. Kritizoval aj samých náboženských predstaviteľov. Verejne im vyčítal pokrytecký život. Obvinil ich z toho, že navonok sa zdajú byť čistí, ale vo vnútri sú skazení (Mt 23,25). Vyzval ich, aby sa nepovyšovali a začali praktizovať to, čo hlásajú (Mt 23,3-7). Dokonca ich varoval pred „peklom“, ktoré ich čaká, ak nebudú konať pokánie (Mt 23,23). Niet divu, že ho chceli zabiť. Niet divu, že „hľadeli na človeka“ s hnevom, pohŕdaním a nenávisťou.

NEPRIATELIA KRÍŽA

Bolo by chybou myslieť si, že títo farizeji a zákonníci boli hrozní a zlomyseľní ľudia. Neboli. Milovali Boha. Páčilo sa im, ako Boh v minulosti pôsobil, aby zachránil a ochránil ich predkov. Chceli zachovať vieru a slúžiť ľuďom. Na druhej strane sa príliš zaoberali zovňajškom, postavením a dekórom. Zvíťazila v nich pýcha. Dostali sa do pasce tradícií, hoci mali s pokorou prijať Ježiša a jeho učenie.

To isté sa môže stať aj nám, keď v nás zvíťazí pýcha, závisť, elitárske postoje alebo presvedčenie, že sme lepší ako iní. Nikto z nás Ježiša nemá v nenávisti. Nikto z nás sa ho nechce zbaviť. Keď však prevládnu hriešne postoje, vo svojom vnútri sa môžeme podobať farizejom. Ako keby sme spolu s vojakmi vbíjali do Ježišových rúk a nôh klince hriechu a vrážali mu do boku kopiju.

Svätý Pavol povedal: „Mnohí... žijú ako nepriatelia Kristovho kríža.“ Povedal, že kým oni zmýšľajú „pozemsky“, my, čo veríme, žijeme v očakávaní Spasiteľa, „Pána Ježiša Krista“ (Flp 3,18.20). Keď túžobne očakávame Ježišov návrat, pevne odolávame pokušeniu, ktoré nás zvádza k tomu, aby sme svoj život ponechali v nenávisti, elitárstva alebo sebectva.

Prečo by sme mali hľadieť na človeka? Keď sa pozeráme na Ježiša, pohýna to naše srdce. Taktiež nám to pomáha k väčšej otvorenosti voči jeho milosti. A napĺňa nás to väčšou túžbou odolávať sebeckým postojom, ktoré spútavali mnohých Ježišových protivníkov.

POSVÄTNÉ GESTÁ

Ako sme už povedali, pri každej svätej omši sme pozvaní hľadieť na Ježiša ako na Božieho Baránka, ktorý sníma naše hriechy. Toto pozorné sústredenie však nepríde samo ako nejaké čaro. Všetky vonkajšie gestá, ktoré počas svätej omše robíme – státie, kľačanie, spievanie piesní a odriekavanie modlitieb – sa môžu zdať ako rutinné gestá, ktoré nemajú veľký význam.

V skutočnosti tieto gestá zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Majú byť pripomienkou, ktorá nás pobáda sústrediť sa na Pána. Majú upriamiť našu pozornosť na každú časť liturgie: čítania, homíliu, obetovanie, premenenie – aby sme jasnejšie „hľadeli na človeka“. Pomôžu nám pripraviť sa na to, aby sme spoznali Ježiša pri lámaní chleba ako učeníci na ceste do Emáuz (Lk 24,30-35).

Keď počujeme, ako kňaz opakuje Ježišove slová pri Poslednej večeri: „Toto je moje telo... Toto je moja krv,“ vraciame sa do hornej miestnosti. Keď počujeme: „... dáva sa za vás“ a „... vylieva sa za vás“, sledujeme, ako sa nám Ježiš úplne dáva tak, ako sa nám dal na kríži. Keď hľadíme na taký skutok lásky, napĺňa nás pokoj a láska. Naše obavy tíchnu a naše rany sa uzdravujú.

LÁSKA NÁS POBÁDA

Keď hľadíme na Ježiša v Eucharistii, neprináša nám to len útechu, hoci aj to je dôležité. Pobáda nás to zmeniť sa. Vedie nás to k tomu, aby sme so svätým Pavlom povedali: „Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“ (2Kor 5,14-15).

Vždy, keď Pavol hľadel na Pána, pobádalo ho to, aby sa obetoval Bohu ako „živá obeta“. Ježišova láska k nemu ho naplnila láskou k ľuďom. Presvedčila ho, aby im pomáhal tak, ako to robil Ježiš. Pobádala ho zanechať sebecké myšlienky a návyky, aby bol „svätý a milý Bohu“ (Rim 12,1).

Bratia a sestry, v tomto Pôstnom období nasledujme Pavlov príklad. Sľúbme, že nebudeme „nepriateľmi kríža“. Rozhodnime sa hľadieť na Ježiša a v jeho obete vidieť to trpké i sladké. Dovoľme, aby nás láska, ktorú tu vidíme, naplnila a formovala. A na túto lásku odpovedzme modlitbou: „Pane, vezmi ma. Naplň ma. Zmeň ma. Urob ma súčasťou svojho spásonosného obetného daru pre tento svet.“

Nech vás v tomto Pôstnom období Boh požehnáva.

 (SMN pôst 2017)