Spoločenstvo

Kam sa podeli Jezisovi ucenici-Peter Herbeck

Peter Herbeck: Kam sa podeli Ježišovi učeníci?

Posledných niekoľko rokov bolo ťažkých pre Cirkev v Spojených štátoch. „Sexuálne škandály kléru“ zostali v centre pozornosti hoci niektorí biskupi sa snažili „vyčistiť dom“ a priniesť odhalenie hĺbky problému vnútri svojej diecézy. V čase písania tohto článku boli publikované výsledky celonárodnej štúdie vedenej inštitúciou NRB (National Review Board) a sú šokujúce a vedú k vytriezveniu. Mnoho katolíkov sa pýta: Ako sa to mohlo stať?
Čo tieto škandály odhaľujú? Slovami Georgea Weigla, sme svedkami „krízy učeníctva.“ Vo svojej najzákladnejšej úrovni sú sexuálne škandály kléru absurdným vyjadrením nevery, nevernosti a neposlušnosti Kristovi. Je to zlyhanie žiť život, ktorý Ježiš vyžaduje od všetkých , ktorí sa chcú nazývať Jeho učeníkmi.

Škandály bezpochyby vyvolali najväčšiu verejnú krízu v dejinách katolíckej cirkvi v Spojených štátoch. Avšak to je len jeden z príkladov oveľa širšej a hlbšej „krízy učeníctva ktorá zviera Cirkev našich čias.

V predvečer Svetového dňa mládeže v Toronte 2002 sa USA Today opýtali niekoľkých študentov z Georgetown University a niekoľkých ďalších prominentných katolíckych škôl na severovýchode, čo si myslia o pápežovi Jánovi Pavlovi II. Do jedného všetci povedali, že si ho vážia, obzvlášť za jeho oddanosť chudobným a za veľkú citlivosť na problémy sveta. Ale tým istým dychom všetci povedali, že sa hlboko mýli v otázkach ako predmanželský sex, kontrola počatia, homosexualita, rozvody a „právo ženy na výber.“ Cieľom toho článku bolo poukázať na to, že mladí katolíci, hoci majú radi Jána Pavla II, nemajú žiaden problém otvorene nesúhlasiť s jeho učením o celej rade kľúčových morálnych otázok. Reprezentujú nový druh katolicizmu, kde ľudia už neberú jednoducho to, čo sa im podáva, ale naopak sú slobodní vytiahnuť a vybrať si podľa svojich vlastných argumentov. Učeníctvo pre týchto študentov znamená rozhodovanie sa, čo prijmú alebo neprijmú ako pravdu. Vernosť Kristovi je redukovaná na radikálne subjektívne kritérium byť „verný sám sebe.“ V podstate nasledovanie Ježiša znamená, čo ja chcem, aby to znamenalo. Ja stanovujem podmienky tohto vzťahu.

Podľa viacerých nedávnych štúdií, postoj týchto študentov nie je odlišný od širšej dospelej katolíckej populácie v Spojených štátoch. V prieskume verejnej mienky podľa ABC News a Washington Post boli postoje katolíkov k istým morálnym otázkam porovnávané s názormi širšej americkej populácie. Obidvoch skupín sa pýtali, či považujú isté druhy správania za „prijateľné.“ Výsledky sú šokujúce. 67 % opýtaných katolíkov považuje predmanželský sex za prijateľný. Nekatolíci (Američania všeobecne) odpovedali tak isto. 84 percent opýtaných katolíkov považuje homosexuálne vzťahy za prijateľné, ale iba 45 % širšej populácie ich pokladá za prijateľné. Prieskum zahŕňal viacero iných kľúčových otázok a každá z nich, podobne ako tieto dve spomenuté vykazujú malú alebo žiadnu štatistickú odchýlku medzi katolíkmi a širšou populáciou.
Tieto výsledky korešpondujú s inou štúdiou urobenou Alanom Wolfeom, sociológom Boston College. V jeho knihe Premena amerického náboženstva: Ako dnes žijeme svoju vieru, prezentuje svoje argumenty a uvádza, že „v každom aspekte náboženského života sa viera Američanov stretla s americkou kultúrou – a americká kultúra triumfovala.“ Jeho záver je, že spôsob, akým žijú kresťania v našej kultúre je vo veľkej miere nerozlíšiteľný od širšej spoločnosti.
Bez pochyby toto sú znaky plne rozvinutej „krízy učeníctva.“ Na čo tieto a iné indikátory poukazujú, je, že veľké množstvo katolíkov úplne stratilo zmysel toho, čo to znamená byť učeníkom Ježiša Krista. Učeníci Ježiša majú byť svetlom sveta, byť oddelený, byť odlišný, pretože žijú Jeho život, komunikujú Jeho pravdu a nie svoje subjektívne preferencie. Učeník Ježiša sa vedome vzdáva svojich osobných preferencií; slobodne sa vzdáva každého práva  určovať svoju „vlastnú pravdu.“ Sv. Pavol pochopil jasne, čo to znamená byť učeníkom:
„Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2,20)
     
„Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.“ (2 Kor 5,14-15)
     
Pavol si bol vedomý, že byť učeníkom Ježiša znamená, že musí zomrieť sebe. Slobodne a úplne sa zriekol svojho „práva“ stanoviť, čo je pravda a ako bude žiť. Žije len aby sa páčil Ježišovi. Má jediného Majstra, ktorý má úplný nárok na jeho život. Prijal podmienky, ktoré Ježiš sám ustanovil pre autentické učeníctvo:
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lk 9,23-24)
     
Niet iného spôsobu, ako žiť ako Ježišov učeník; nemôže byť žiaden rozpor medzi tým, čo verím a ako žijem. Pravé učeníctvo vyžaduje popretie toho vzťahu, ktorý máme k sebe, k svojmu telu, k sklonom vnútri nás, ktoré vyžadujú byť vypočuté a uposlúchnuté. Nasledovať Ježiša vyžaduje, aby sme každý deň hľadali podriadenie všetkého, čím sme, Jemu – našich vášní, preferencií, ambícií, snov, času, závislostí atď. Ak zlyháme v úplnom prijatí kritérií, ktoré Ježiš pred nás predkladá, dôsledky sú jasné:
     
„Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lk 14, 26-27)
     
Nič, dokonca ani naše najdôležitejšie a najintímnejšie vzťahy nemôžu dostať prednosť pred vzťahom ku Kristovi. On musí byť prvý v našich životoch. Naša láska, poslušnosť, oddanosť, vášeň patria Jemu. Voľba, ktorá je pred nami, nie je o tom, ktoré konkrétne učenia Ježiša a Jeho Cirkvi si vytiahnem a vyberiem. Je jedno základné rozhodnutie pred každým z nás: budeme nasledovať Ježiša? Naša voľba je za alebo proti Nemu.
    
Keď začíname obdobie pôstu, je to dobrý čas pre každého z nás urobiť úprimné spytovanie našich životov, opýtať sa sami seba prieskumné otázky. Koho nasledujem? Komu slúžim? Je Ježiš stredom môjho života? Urobil som rozhodnutie nasledovať Ježiša podľa Jeho podmienok? Úprimne sa usilujem nasledovať Ho denne vo svojom živote?
     
Ježiš zaviazal každého jedného z nás, aby sme „išli a robili učeníkov zo všetkých národov.“ Cirkev v Spojených štátoch nebude schopná naplniť toto poslanie, kým znovu neodhalíme pravý význam toho, čo to znamená byť učeníkom Ježiša Krista.