MAnželia,
ktorí sa spolu modlia
Jednoduchý zvyk, ktorý nám prehĺbil
vzťah
Bob a Christine Brickwegovci
Obaja sme vyrastali vo veriacich rodinách. Keď sme sa pred tridsiatimi tromi rokmi vzali, boli sme odhodlaní odovzdať vieru svojim deťom. Učili sme ich všetky tradičné modlitby, ktoré sme poznali, modlili sme sa pri jedle a spolu sme chodili na svätú omšu.
Iróniou osudu je však to, že sme príliš neuvažovali nad tým, ako spraviť z modlitby základ nášho manželstva. Vedeli sme, že je dôležitá pre naše deti, ale nevedeli sme, ako môžeme duchovne rásť ako manželia. Budeme spolu chodiť každý rok na duchovné cvičenia? Budeme sa počas týždňa modliť liturgiu hodín? Hoci sme to nevedeli, v skutočnosti sme potrebovali naštartovať duchovnú stránku svojho manželstva.
ROZHOVORY
SPOJENÉ S MODLITBOU
A toto naštartovanie prišlo vtedy, keď nás priatelia pozvali na päťtýždňový seminár pre kresťanských manželov. Seminár pod názvom Manželstvo v Kristovi sa konal raz do týždňa, ale dostávali sme aj domáce úlohy na každý deň. Metóda bola jednoduchá: prečítať si nahlas úvodnú modlitbu, úryvok z Písma a súvisiace zamyslenie a potom sa spolu porozprávať o jednej stránke nášho spoločného života.
Keď sme robenie „domácich úloh“ spojili s modlitbou, naše rozhovory sa naozaj zmenili. Slobodnejšie sme sa rozprávali o citlivých témach, napríklad o našom vzťahu a nádejach do budúcnosti. Rozprávali sme sa aj o ťažkostiach, ktoré prídu, keď deti odrastú a odídu z domu. Dlhé roky boli totiž v našom kalendári najmä školské a športové aktivity našich detí. Uvedomili sme si, že musíme byť tvoriví, aby sme sa pripravili na toto nové obdobie.
Naše rozhovory spojené s modlitbou sa začali vďaka semináru, ale čoskoro sa stali našim každodenným zvykom. Pri týchto rozhovoroch postupne prechádzame od každodenných problémov k Bohu a spoločnému životu.
ZVYKY, KTORÉ
OSTÁVAJÚ
Po šiestich rokoch sme sa obaja priblížili k Bohu a naše manželstvo je pokojnejšie. Môžeme sa pozrieť dozadu a vidíme ovocie spoločnej modlitby. Motivovalo nás to, aby sme si prejavili lásku malými skutkami ohľaduplnosti a láskavosti. Zdravíme sa bozkom, pomáhame si pri domácich prácach a posielame si počas dňa krátke správy.
Tieto malé zmeny, ktoré sa zdali celkom triviálne, priniesli do nášho vzťahu veľkú zmenu. Kedysi sme sa celé dni trápili pre zranenia a nenaplnené očakávania. Nesprávali sme sa dobre jeden k druhému, pokým sa jeden z nás konečne rozhodol otvoriť pôvodný problém. Vďaka našej modlitbe sme sa usilovali vážiť si jeden druhého počas obdobia nezhôd, pokým sme nenašli ten správny okamih na zmierenie. Tým sa naša dôvera prehĺbila a ochotnejšie sme si odpúšťali. Nebolo to vždy ľahké, ale tento zvyk trpezlivej úcty zmenil naše rozhovory, najmä tie, ktoré sa týkali veľkých rozhodnutí.
V minulosti bolo naše rozhodovanie poznačené napätou diskusiou, nevynímajúc pri tom výbuchy hnevu. Nová situácia nám však ukázala, že modlitba nás otvorila Božej milosti. Istí blízki priatelia, vedúci mestské misie, nás pozvali, aby sme sa k nim pridali. Museli sme sa rozhodnúť a urobili sme to spoločne.
Vďaka zvyku spoločnej modlitby a rozhovorov sme lepšie spoznali svoje priority. Jednou z nich bola služba ľuďom po tom, čo sa naše deti odsťahujú. Nikto z nás nechcel celý svoj voľný čas tráviť ničnerobením. Možno nás o to žiadal Boh. Bolo to veľké rozhodnutie, ale zvyk, ktorý sme si zaviedli pred šiestimi rokmi, nám pomohol pokojne sa dohodnúť. Rozhodli sme sa, že sa zúčastníme na mestských misiách. Pre naše manželstvo to bolo víťazstvo!
VYTVORIŤ SI
ZVYK
Ako sme rástli v spoločnej modlitbe, zistili sme, že je dôležité vytvoriť si zvyk. Každý manželský pár si musí nájsť počas dňa ten najvhodnejší čas. Býva s nami ešte jedno dospievajúce dieťa a často sme hore dlho do noci. Keďže nie sme práve ranné vtáčatá, najvhodnejší čas na modlitbu je pre nás večer pred spaním.
Držíme sa za ruky a ďakujeme Pánovi za požehnania dňa. Potom každý z nás hovorí o potrebách, ktoré má na srdci, a pomodlíme sa Otče náš. Môžeme sa porozprávať aj o duchovnej knihe alebo zamyslení, ktoré sme si prečítali, a o tom, ako nám pomáha. Je to veľmi jednoduchý zvyk, ale je základom obrovského rastu.
Nie je ľahké učiť sa spoločnej modlitbe. Vyžaduje si to odhodlanie podobne ako mnohé veci, ktoré sú pre nás dobré. Odmena však prevýši obetu. Deň čo deň sme si bližšie. A deň čo deň sme bližšie Kristovi.
Bob a Christine Brickwegovci
pravidelne vedú víkendy prípravy na manželstvo v arcidiecéze Saint
Paul a Minneapolis. Viac informácii o seminári Manželstvo
v Kristovi na adrese www.marriageinchrist.com.
(SMN pôst 2017)
