Materiály pre účastníkov našich duchovných obnov

Sv. Augustin o speve v jazykoch

Sv. Augustín o speve... (v jazykoch)
 
„Oslavujte Pána citarou, hrajte mu na desaťstrunovej lutne. Spievajte mu novú pieseň.“ Zoblečte starobu, poznáte novú pieseň. Nový človek, nový zákon, nová pieseň. Nová pieseň nepristane starým ľuďom. Naučia sa ju iba noví ľudia, ktorých milosť obnovila zo stariny
a patria už do nového zákona, ktorým je nebeské kráľovstvo. Za ním vzdychá každá naša láska a spieva novú pieseň. Nech spieva novú pieseň nie jazykom, ale životom.
„ Spievajte mu novú pieseň, dobre mu spievajte.“
Každý sa pýta, ako má spievať Bohu. Spievaj mu, ale nie zle. Nechce, aby si urážal jeho sluch. Dobre spievajte, bratia. Keby ti pred nejakým dobrým hudobníkom povedali: Spievaj tak, aby si sa mu páčil, bál by si sa spievať bez nejakého hudobného vzdelania, aby si sa umelcovi neznepáčil. Lebo to, čo neodborník na tebe nezbadá, umelec vytkne. Kto by sa ponúkol, že dobre zaspieva Bohu, ktorý tak posudzuje speváka, tak všetko hodnotí a tak všetko počuje?! Kedy môžeš predviesť také dokonalé spevácke umenie, aby si sa v ničom neznepáčil takému dokonalému sluchu?!
Pozri, ako keby ti on radil, ako máš spievať: Nehľadaj slová, ako by si mohol vysloviť niečo, čo by potešilo Boha. Spievaj s jasotom. Lebo dobre spievať Bohu znamená spievať s jasotom. Čo znamená spievať s jasotom? Zbadať, že nemožno slovami vyjadriť, čo spieva srdce. Veď tí, čo spievajú v žatve alebo vo vinici alebo pri nejakej usilovnej práci, začnú veselo plesať slovami piesní, ale potom akoby ich naplnila taká radosť, že ju už nemôžu vyjadriť slovami a nechajú slabiky a slová a prechádzajú na zvuky jasotu.
Jasot je nejaký zvuk, ktorý prezrádza, že sa v srdci rodí niečo, čo nemožno vysloviť. A komu viac patrí taký jasot ako nevýslovnému Bohu? Veď koho nemôžeš vysloviť, je nevýslovný. A keď ho nemôžeš vysloviť, a mlčať nesmieš, čo iné ti ostáva, iba jasať? Aby sa srdce radovalo bez slov a nesmiernu šírku radosti neobmedzovali slabiky: „Dobre mu spievajte s jasotom.“
 
       Tu spievame Aleluja ešte v obavách, aby sme ho tam mohli raz spievať pokojne. Prečo tu v obavách? Chceš, aby som sa nebál, keď čítam: „Či nie je skúškou život človeka na zemi?“ Chceš, aby som sa nebál, keď sa mi ešte hovorí: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“? Chceš, aby som sa nebál tam, kde je také časté pokušenie, že nám to predpisuje sama modlitba, keď hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“? Každý deň sme prosebníkmi. Každý deň dlžníkmi. Chceš, aby som bol spokojný tam, kde každý deň prosím o odpustenie hriechov, o pomoc v nebezpečenstvách? Keď poviem pre minulé hriechy: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom,“ pre budúce nebezpečenstvá hneď dodávam a pripájam: „Neuveď nás do pokušenia.“ Ako môže byť s ľudom dobre, keď so mnou volá: „Zbav nás zlého!“? A predsa, bratia, ešte v tomto zlom spievajme Aleluja dobrému Bohu, ktorý nás zbavuje zlého.
       Aj tu uprostred nebezpečenstiev, uprostred pokušení aj iní aj my spievajme Aleluja. „Lebo Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily.“ Teda aj tu spievajme Aleluja. Človek je ešte vinný, ale Boh je verný. Nehovorí: Nedovolí vás skúšať, lež: „Nedovolí vás skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste mohli vydržať.“ Prišiel si do pokušenia, ale Boh dá aj východisko, aby si v pokušení nezahynul. Aby si sa ako hlinený hrniec formoval kázaním a vypálil v súžení. Ale keď vchádzaš, mysli na východisko, lebo Boh je verný: „Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod.“
       Ale potom, keď sa toto telo stane nesmrteľným a neporušiteľným, zanikne každé pokušenie. Lebo „telo je síce mŕtve“. Prečo je mŕtve? „pre hriech, no Duch je život.“ Prečo? „Pre spravodlivosť.“ Zanechávame teda mŕtve telo? Nie, ale počúvaj: „No ak vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Krista z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá.“ Teraz je telo ešte živočíšne, potom bude duchovné.
       Aké šťastné, aké pokojné tam bude to Aleluja a bez protivníka! Tam nik nebude nepriateľom, nik neprestane byť priateľom. Tam chvália Boha, aj tu chválime Boha. Ale tu v obavách, tam pokojní. Tu smrteľní, tam veční víťazi. Tu v nádeji, tam v skutočnosti. Tu na ceste, tam vo vlasti.
       Teraz teda, bratia moji, spievajme, nie na príjemný odpočinok, ale na chuť do práce. Tak, ako si spievajú cestujúci: Spievaj, ale kráčaj! Spevom si nadľahčuj prácu a neoddávaj sa záhaľke. Spievaj a kráčaj! Čo to znamená, kráčaj? Napreduj, napreduj v dobrom! Lebo podľa apoštola sú takí, čo spejú k horšiemu. Ak napreduješ, kráčaš. Ale napreduj v dobrom, napreduj v pravej viere, napreduj v dobrých mravoch! Spievaj a kráčaj!
(Z rečí sv. biskupa Augustína: Spievajme Aleluja dobrému Bohu, ktorý nás zbavuje zlého.)