NOVÉNY
Novény nepochybne patria medzi
najpopulárnejšie formy úcty v modernej dobe. Ich korene, silné biblické
korene, siahajú do staroveku. A predsa ich súčasná forma i popularita
je relatívne nová v porovnaní s tým, kedy Cirkev vznikla. Datujú sa
„iba“ od sedemnásteho storočia.
Novéna je modlitba, ktorá má
deväť častí. Buď ide o deväť modlitieb, ktoré sa odriekajú určitú dobu,
alebo sa tá istá modlitba opakuje deväťkrát, napríklad každý deň počas
deviatich dní či každý týždeň počas deviatich týždňov.
Slovo novéna pochádza z latinského
novem, čo
znamená deväť. Jej zástancovia hovoria, že táto prax vznikla, keď Ježiš v deň
svojho vystúpenia do neba nariadil deväť dní modlitieb: „Prikázal im, aby
neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie… Keď ta
prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali… Títo všetci
jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou
matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1, 4.14). Učeníci sa
modlili deväť dní a na ten desiaty – na Turíce – prijali Ducha
Svätého.
V Cirkvi mali na počiatku
aj iný deviatnik. Trúchliace rodiny a priatelia sa deväť dní modlievali
alebo chodili na svätú omšu, pričom dávali milodary ako obetu za pokoj
zomrelých príbuzných.
Prečo je číslo deväť také
významné? Podľa niektorých odborníkov je znamením ľudskej biedy a nedokonalosti,
lebo je o jedno menej ako desať, ktoré je okrúhle a predstavuje
plnosť a dokonalosť. Keďže sa často modlievame novény na osobitné
úmysly, skutočnosť toto vysvetlenie potvrdzuje.
Novén existuje veľa. Do deväťkusových
balíkov môžeme zabaliť vlastné obľúbené modlitby. Cirkev však odporúča, aby sme
svoje súkromné modlitby zosúladili s liturgickým rokom – pretože, ako už
bolo spomenuté, kalendár je katechizmus a mali by sme rešpektovať logiku,
s akou sa nám podáva. Takto sa novény, veľmi obľúbené u pápežov, vždy
zoskupovali okolo významnejších sviatkov. Pápež Lev XIII. vo svojej
encyklike o Duchu Svätom (Divinum Illud Munus) uviedol, že
každá katolícka farnosť by mala v dňoch medzi nanebovstúpením a Turícami
usporiadať novénu k Duchu Svätému, a tým nasledovať príklad apoštolov
a blahoslavenej Panny.
Všetci nedávni pápeži mali zvlášť
radi „vianočnú novénu“ – deväť dní modlitieb či rozjímaní, ktoré vyvrcholili
slávnosťou Narodenia. Každý deň predstavuje jeden mesiac, ktorý Ježiš prebýval
v lone svojej matky. Pápež Benedikt XVI. si želal, aby všetci
katolíci žili ducha tejto úcty: „Vo vianočnej novéne…, keď sa postupne
blížime k svätej noci, liturgia, naberajúc na duchovnej intenzite, nás
pobáda, aby sme opakovali: ‚Maranatha! Príď, Pane
Ježišu!‘ Toto vzývanie vychádza zo sŕdc veriacich vo všetkých kútoch
sveta a bez prestania zaznieva v každom eucharistickom
spoločenstve.“ Nič nám nebráni, aby sme tento rok uskutočnili tento stredoveký
zvyk jednoduchými slovami: „Maranatha! Príď, Pane
Ježišu!“, ktoré vyslovíme aspoň raz denne počas deviatich dní (pozri 1 Kor 16,22;
Zjv 22,20)
Pápeži a novodobí svätci
mali v obľube aj novénu k Nepoškvrnenému Počatiu, ktorá môže veriacim
pomôcť pripraviť sa na tento veľký sviatok preblahoslavenej Panny.
Novény sa zvyčajne spájajú s liturgickými
sviatkami, no nemusí to tak byť vždy. Často sa modlíme novény za úmysly,
ktoré sa vyskytnú v priebehu života. Svätý pápež Ján XXIII. v predvečer
Druhého vatikánskeho koncilu prosil všetky farnosti na svete, aby sa
slávnostne modlili novénu k Duchu Svätému. Nie vždy sa takáto potreba
vyliatia Ducha Svätého zhoduje s cirkevným kalendárom!
Svätá Matka Terézia z Kalkaty
učila svoje sestry, aby sa vo chvíľach veľkej núdze modlili „expresnú
novénu“ – deväťkrát zopakovali obľúbenú mariánsku modlitbu Memorare:
„Spomeň si, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto
opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal
o tvoje orodovanie. Povzbudený touto dôverou aj ja sa utiekam k tebe,
Matka, Panna panien; k tebe prichádzam, pred tebou stojím ako úbohý a kajúci
hriešnik. Matka večného Slova, neodmietni moje slová, ale ma milostivo vypočuj
a vyslyš. Amen.“
Matka Terézia si všimla, že po ukončení
takýchto novén sa im dostalo veľa milostí. (Všeobecne sa o nich hovorí, že
nimi „klopeme na nebo“.)
Je dobré, ak máme pri modlitbe
deviatnika na pamäti základy kresťanskej modlitby. K Bohu prichádzame
so svojou potrebou; upriamujeme k nemu svoju myseľ i srdce; a prosíme
ho o dobré veci. Mali by sme si dať pozor, aby sme modlitbu nebrali ako
niečo mechanické či magické. Nemáme meniť Božie zmýšľanie; Boh sa nemení. Skôr
naopak – práve pri modlitbe Boh s obľubou mení spôsob, ako rozmýšľame
my. Tým nechcem tvrdiť, že modlitba je neúčinná. Boh nám niekedy dáva to, čo
chceme, aby sme rástli v dôvere a naučili sa prosiť ho o to, čo
potrebujeme.
V určitých kruhoch je
moderné vysmievať sa ľudovej zbožnosti. Tomu by som sa chcel vyhnúť. Roky ma
naučili, že jednoduchá viera ide často oveľa hlbšie ako teologické kurzy na univerzitnom
stupni.
Prostredníctvom emailu sa ku mne
dostalo mnoho deviatnikov a z kostola som zozbieral dostatok
všelijakých textov na to, aby som vedel, že je predsa len potrebné slovko
výstrahy. Hlboko ma bolí, keď niekto rozširuje niečo, čo nazýva „zaručene
účinná novéna“. Je jasné, že v istom zmysle je zaručená každá novéna. Boh
vypočuje a odpovie na každú modlitbu, a to tak, aby to bolo pre nás
čo najlepšie. Ale výraz „zaručene účinná“ nahráva domnienke, že Boha možno
nejako riadiť či manipulovať. Navyše, ku kríze viery môžu dospieť tí,
ktorí uveria, že zaručene dostanú, čo chcú, presne tak, ako to chcú. Už v druhom
storočí sa severoafrický spisovateľ Tertulián obával
o kresťanov, ktorých modlitba sa zmenila na poveru – rovnako ako to
bolo u pohanov. Namiesto úsilia hľadať Božiu vôľu pozerajú na modlitby
ako na spôsob, akým možno manipulovať božstvo. Mali by sme si dávať pozor,
aby sme sa nemodlili týmto spôsobom. Ani by sme nemali podporovať modlitbu,
ktorá by do omylu uviedla ľudí málo poučených vo viere. „Zaručené“ je
lepšie ponechať na recepty na cukrovinky ako na novény!
Uvažujte v srdci!
Skutky apoštolov nám pripomínajú
obdobie po Kristovom nanebovstúpení, keď sa apoštoli na jeho príkaz
vrátili do hornej siene a zotrvávali na modlitbách s Ježišovou
matkou a bratmi a sestrami v jednoduchom spoločenstve, ktoré
bolo prvým jadrom Cirkvi (porov. Sk 1, 12-14). Cirkev každý rok po nanebovstúpení
prežíva túto prvú novénu – novénu k Duchu Svätému. Apoštoli zhromaždení v hornej
sieni s Kristovou matkou sa modlia o naplnenie prísľubu, ktorý im dal
vzkriesený Kristus. „Keď zostúpi na vás
Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1,8). Táto
prvá apoštolská novéna k Duchu Svätému je vzorom každoročného slávenia v Cirkvi.
Cirkev sa modlí: Veni, Creator Spiritus!
„Príď, Duchu Svätý, tvorivý, príď svojich verných navštíviť;
naplň nám srdcia milosťou, ktoré
si stvoril múdrosťou…“
Som hlboko dojatý, keď s vami opakujem túto modlitbu všeobecnej Cirkvi… Áno, Duch Svätý obnoví tvárnosť zeme. (Svätý Pápež Ján Pavol II., 20. Storočie)
(SMN máj 2010 – upravené
z blahoslavených na svätých)
