Naše misie

Misia v Kazachstane - Maladežne

Zo Slovenska tu pôsobí Janko a od nedele 15.6.08 aj Dano (z Calvary):

Ahojte!

   Chcel by som sa s vami podeliť o tom, čo prežívam. Volám sa Dano, pracujem pre Cirkev v Kazachstane, konkrétne v malom mestečku Maladjožnyj, asi 100 km na sever od Karagandy – veľkého mesta v strede krajiny.
   Keď som tu cestoval, myslel som, že už ako tak z počutia a fotiek poznám tunajšie podmienky, no po príchode som zistil, že som si to nevedel ani len predstaviť.
   Ľudia tu poväčšine žijú dosť skromne, u mnohých niet takých vecí, ktoré sú pre nás samozrejmé – teplá voda alebo vôbec voda z vodovodu. No vidieť aj tu, že sa mestečko vzmáha – najviac to vidieť na nových zahraničných autách a taktiež mnohé domácnosti robia rekonštrukciu svojich bytov, či domov – plastové okná a pod. Spôsob života je tu tiež pomerne jednoduchý – ráno vyháňajú kravy na pastvu do stepi, večer zaháňajú domov, mlieko potom buď spotrebujú alebo si privyrobia jeho predajom na ulici, či inom priestranstve pred bytovkou, ktoré je frekventované. Väčšina má tiež svoju záhradu, tak si dopestujú „druhý chlieb“ – zemiaky alebo paradajky, či uhorky, ktoré sú tu poriadne veľké. Zem je tu úrodnejšia, ako na väčšine Slovenska.
   Tiež tu je však jedna neresť ako u nás – alkohol ničí životy mnohých rodín. Sú tu Rusi, ktorí pijú vodku z decových, či dvojdecových pohárov alebo rovno z fľaše a tiež mnohí kazaši si radi vypijú, hoci sú iná kultúra ako Rusi. Potom často počujem, že niekoho zavraždili alebo sa stane, že zopár ľudí v zime zamrzne a to vďaka tomu, že boli opití. Večer je tu dosť nebezpečné pohybovať sa jednému človeku po ulici – a ja mám tak rád večerné prechádzky. Čo sa týka národností, tak Kazachstan je mnohonárodnostná krajina, nie ako u nás. Okrem rusov, či kazachov, sú tu kórejci, tatári, potom nemci, litovci, ukrajinci, poliaci – jednoducho riadna zmes. K tomu je potrebné spomenúť, že za komunizmu tu vysídľovali ľudí z rôznych krajín východného bloku, či ZSSR.
   Pre mňa to všetko, čo píšem, je niekedy veľmi ťažká realita a bez každodennej modlitby a prijímania by som tu sotva prežil so zdravým rozumom – omšu tu mávame iba raz v týždni, kňaz dochádza z Karagandy. Tiež sa často krát cítim ako pyšný európan, či slovák, ktorý sa nevie priblížiť ľuďom alebo sa občas pristihnem pri tom, ako niektorými pohŕdam. Tunajšia misia si vyžaduje veľkú dávku pokory a skromnosti.
   V mnohom mi pomáhajú modlitby mojich drahých, ktorých som zanechal doma – rodiny, či spoločenstva, cez ktoré som sa tu dostal alebo modlitby priateľov, či iných neznámych dobrodincov.
   Dôležité sú pre nás – som tu ešte so slovákom Jankom – tiež peniaze, ktoré dostávame zo Slovenska od vás – dobrodincov. Slúžia na stravu pre nás a tiež z nich kupujeme tovary pre našich biednych alebo ich prijímame a ponúkame jedlom v našej Cirkvi.

Dano, Maladjožnyj

Najnovšie správy sú na ďalšej strane.
- poštová adresa na misijný dom.

Číslo účtu: VUB 2373670057/0200 (špeciálny účet pre túto misiu v Kazachstane - Maladežnom.) Ak máte túžbu podporiť misie..


Misijný dom